5.kapitola

193 23 0
                                    

Hneď po fyzike ma Kaja chytí za ruku a ťahá ma na vécka. Tam sa na mňa oborí: " Ty s Lukášom chodíš? " Ja len prevrátim oči a poviem: " S Lukášom som NIKDY a NIČ nemala! Čo si myslíš, že by stál o takú škratu, ako som ja ?" Na Kajinej tvári vidno úľavu. " Ale Mati, veď ty si pekná baba. Zopár vyrážok ťa nerobí škaredou." " Vieš ako sa pri tebe cítim Kaja ? Na teba letia všetci naokolo a mňa si nikto nevšíma..." " Ale prosím ťa, čo ti preskočilo ? Máš krásne oči a vlasy, chudú postavu. Na teba by tiež leteli všetci, kebyže máš väčšie sebavedomie. A odkiaľ vlastne poznáš Lukáša?" Porozprávam jej o našich detských zážitkoch aj o našich súčasných stretnutiach v cukrárni.

Kaja prikyvuje a na konci sa opýta:"Prečo si ale plakala, keď som ti o ňom rozprávala ?" V tom sa zahanbím. Nemôžem jej povedať, že k nemu niečo cítim. Potom by možno mala výčitky. Preto iba poviem, že sme boli naj kamoši a mrzí ma, že sa stretávame tak málo. Moc mi to nezhltla, ale už sa nič nepýtala. Zazvonilo a my bežíme do triedy.

Trochu meškáme, preto si Dvoráková neodpustí poznámku: " Karolína Valašíková, Martina Pospíšilová kde sa túlate po zvonení? "Prepáčte" zamrmleme a sadneme si na miesto. Potom už deň ubehne veľmi rýchlo. Za chvíľu už kráčam po ceste domov. A rozmýšľam. O živote. O chalanoch. O všetkom. Ktovie ako nakoniec skončím ?

Ďakujem, že to čítate :) som z celého srdca vďačná za každé videnie, komentár či vote :)

Ďakujem !!! Budem rada ak mi napíšete svoj názor v komentári :)

Hviezdy v tvojich očiachWhere stories live. Discover now