Hviezdy v tvojich očiach

19.kapitola

Neveriacky pozerám na to, čo sa predo mnou deje. Vyskočia všetci moji kamaráti, a to nielen Kaja a Lukáš, ale dokopy snáď aj päťdesiat ľudí a zakričia: "Všetko najlepšie!" Všade sú rozvešané balóny a na stole je plno občerstvenia a darčekov.

Pribehne ku mne Lukáš. "Láska, prepáč, že som sa posledné dni neozýval. Asi si si myslela, že ťa podvádzam. Ja som ale s Kajou chystal túto mega párty na tvoju počesť. Všetko najlepšie!" "Ďakujem zlato." poviem a pobozkám ho. On mi podá malú krabičku. Otvorím ju a v nej sú náušnice. Vyzerajú hrozne draho. "Ale Lukáš...to nemôžem prijať." "Zober si ich. Ja ti ich chcem dať. Dar sa neodmieta." Znova ho pobozkám. Potom mi začnú gratulovať i ostatní. Dostávam kvety, čokolády, kozmetiku.... je toho strašne veľa. Ja čo som nikdy nemala kamarátov mám odrazu veľkú párty. Som fakt šťastná. Prekvapilo ma, že Lukáš s Kajou dokázali tak spolupracovať. Začne hrať hudba a Lukáš ma zavolá do tanca. Idú rýchle pesničky, chlapci si ma striedajú a vykrúcajú. Keď príde slaďák, vždy si ma ale uchmatne on. Hlavu mám položenú na jeho ramene a užívam si jeho blízkosť. Tak mi chýbal.

Okolo deviatej večer prinesú obrovskú tortu so sedemnástimi sviečkami. Všetky naraz sfúknem a želám si, aby naše šťastie s Lukášom trvalo večne. Všetci mi zatlieskajú a pripíjame si. Nikdy som nepila, no dnes je môj veľký deň. Užívam si tancujeme až do rána.

Ráno ospalo otváram oči. Bolí ma hlava, zrejme som toho dosť popila. Rozhliadam sa po izbe a najprv ju nespoznávam. Počkať...veď to je Lukášova izba. A ja nemám na sebe šaty! Som len v spodnom prádle! Čo sa stalo?

Do izby vojde usmiaty Lukáš. "Dobré ráno miláčik!" Ja sa zakryjem až po krk perinou. "Nehanbi sa zlato." "Čo sa stalo?!" poviem so strachom v hlase. No trohu si toho popila, tak som ťa zobral ku mne domov. Bolo to bližšie a tvoji rodičia súhlasili." "Stalo sa medzi nami niečo?" "No keď sme prišli, dosť si sa na mňa vrhla a začala si ma zvádzať..." uškrnie sa. "Ale neboj sa bolo to tažké, ale odolal som. Nikdy by som to nespravil bez tvojho vedomia." S úľavou si vydýchnem a začervenám sa. Čo ten alkohol dokáže s človekom spraviť. "Ale prečo som v spodnom prádle?" No vyzliekol som ťa, aby sa ti lepšie spalo." Zase sa zahanbím. "Mati nemusíš sa červenať, si krásna." Usmejem sa a on mi podá tácku s raňajkami. "Ďakujem za všetko." "To nestojí za reč." povie a dá mi bozk na líce.