Hviezdy v tvojich očiach

17.kapitola

Mama nám prinesie chlebíčky a džús. Jeme a rozprávame sa, keď mi zapípa mobil. Otvorím smsku a zostanem stáť ako obarená. "Mati, čo sa deje? Kto píše?" Ticho mu podám mobil. Lukáš neveriacky pozerá na slová správy: Ešte sme neskončili...
Obaja nepochybujeme, že je od Miša. "Myslíš, že sa o niečo pokúsi?" "Je toho schopný. Nechápem, ako som si za ten čas čo je v partii nič nevšimol." "Ľudia vedia svoju pravú tvár dobre skrývať." "Musíme si dávať pozor a nikomu neveriť." Zvyšok večera strávime v tichosti a okolo deviatej sa Lukáš poberie domov.

Keď odíde, osprchujem sa, umyjem zuby a ľahnem si do postele. Dlho neviem zaspať. Prehadzujem sa a trápia ma zlé sny. Myšlienky, čo zas Mišo spraví preto, aby nás rozdelil.

Ráno sa zobudím a nájdem si smsku od Lukáša. Zbili ma. Neváham a v strachu vytáčam jeho číslo. "Haló!?" "Lukáš čo sa stalo? Si v poriadku?" "Žijem. Ale som doudieraný. Ten debil nenechal na ďalšiu pomstu dlho čakať." "Idem za tebou." Nestihne protestovať, rýchlo sa najem a upravím a bežím za ním.

O chvíľu už klopem na jeho dvere. Otvára mi jeho mama. "Dobrý deň! Idem za Lukášom." "Ahoj Mati, kľudne choď, je hore vo svojej izbe." Vybehnem teda za ním. Lukáš sedí na posteli. Má monokel na tvári, doudierané ruky, na nohách modriny. Chytím sa za ústa a vydesene na neho hladím. "Ako sa to stalo?" vytisnem zo seba cez plač. "Išiel som od teba. Stopli si ma v tmavšej uličke a zbili. Boli traja na jedného, nemal som šancu. Ten zbabelec medzi nimi nebol. Určite ich poslal on. Našťastie som mohol prísť domov po vlastných." Vrhnem sa mu okolo krku a ticho sa objímame. Už nesmieme dopustiť, aby niečo spravil." "Rodičia večer, keď som sa vrátil, zavolali políciu a nahlásili napadnutie. Sčasti som si pamätal tváre, čiže keď ich nájdu, tak ľahko im to neprejde." "Potom snáď konečne dá pokoj." "Verím, že hej."

Okolo obeda sa vraciam domov. Porozprávam všetko rodičom. Tí len zhrozene a vystrašene krútia hlavou. Rozhodnem sa zavolať Kaji a o všetkom jej povedať. Tá je rovnako vydesená. "Snáď dostanú, to čo im patrí." povie napokon. V to dúfame všetci...

Okolo večera sa k nám dostane dobrá správa. Chytili všetkých útočníkov a tí vinu hneď hodili na Miša. Nikto z nich sa nevyhne trestu. Všetci sa priznali. Snáď už ten idiot po treste skončí so všetkými pomstichtivými plánmi.

Dúfam, že sa časť páči. Zase trochu akčná :) Budem rada za každý komentár a vote :D
S.