Hviezdy v tvojich očiach

18.kapitola

Prepáčte, že píšem až teraz, ale mala som fakt veľa aktivít. Napriek tomu, že som zaneprázdnená, pridávam novú časť. Chcem vám to veľmi vynahradiť dlhšou časťou, síce nemám veľa nápadov, ale budem sa snažiť. Ak sa bude páčiť komentáre a votes veľmi potešia ;)
S.

Lukáš sa už zotavil zo zranení.Nad Mišom a útočníkmi je už vynesený rozsudok. Leto sa začalo. Užívame si ho plnými dúškami. Ja som práve s rodičmi na dovolenke v Taliansku. Počasie je krásne, more ešte viac. Sedím v bufete a čakám kým mi donesú objednaný pomarančový džús. Ešte som tu len tri dni a už mi chýba Lukáš. Voláme si skoro každý deň. Prichádza čašník s mojím džúsom. Zakopne o roh stola a vyleje ho priamo na mňa. Ja na neho prekvapene pozriem a on začne niečo splašene vykrikovať po taliansky a keď si všimne, že nerozumiem, tak sa preladí na angličtinu. Prinesie mi utierky a nekonečne dlho sa ospravedlňuje. Napokon mi dá pokoj len pod podmienkov, že keď skončí prácu, pozve ma na drink. Čudný chlapík.

O šiestej sedím s tým čašníkom v nejakom mestskom bare. Dozvedám sa, že sa volá Marco a má 18. V bufete iba brigáduje. Rozpráva mi o živote v Taliansku, o škole, o kamarátoch. Ja mu rozprávam zase o Slovensku. Asi po hodinke sa rozhodneme odísť. Keď sa lúčime, chce ma pobozkať. "Marco, ja mám priateľa." "Aha, chápem. Tak ahoj a ešte raz prepáč!"

Večer mi Lukáš ani nezavolal. Keď som mu volala ja, nedvíhal. Mám trochu výčitky svedomia, že som bola s Marcom vonku, ale veď to nie je zločin. Zato sa bojím, aby ma nepodviedol Lukáš.

Na druhý deň mi zase nevolá ani nedvíha. Som na neho pekne nahnevaná! Neviem čo sa stalo... keď on na mňa kašle a užíva si tak aj ja budem...Kúpem sa a opaľujem sa... Večer idem na diskotéku na pláži. Poriadne sa vybláznim a vytancujem. Takto si užívam aj zbytok dovolenky...Lukášovi som samozrejme zostala verná.

Prídem domov, vybalím sa a idem za Lukášom. Musím zistiť čo sa stalo. Prečo mi počas druhej polovice dovolenky ani nezavolal? Zaklopem na dvere. Otvorí mi jeho mama. "Dobrý deň, je doma Lukáš?" "Ahoj Mati mrzí ma to, ale nie je. Išiel niekam do parku z kamošmi." Sklamaná sa teda vraciam domov. Prechádzam okolo parku. Na lavičke uvidím sedieť Lukáša s Kajou! Cez slzy na nich pozerám až kým sa Kaja nepozrie mojim smerom. Videla ma. Rýchlo utekám domov. Tam sa zvalím na posteľ a plačem až do večera. Čakám aspoň nejaký názbak ospravedlnenia z uch strany. No nič neprichádza. Zajtrajšie narodeniny strávim v smútku zavretá doma. Bez frajera a najlepšej kamarátky.

Ráno je krásne slnečno. To som dopadla, ešte aj počasie sa mi vysmieva. Do izby vletia rodičia a gratulujú mi. Ja sa snažím tváriť šťastne, no mama si všimne, že niečo nie je v poriadku. Snaží sa ma vyspovedať, ale po chvíli zistí, že zo mňa nič nedostane. Doobedie strávim doma, prevažne čumením do blba.

Poobede mi príde smska:

Musíme sa porozprávať. O 16:00 v reštaurácii na Fándlyho 13.
Kaja

Hm...tak porozprávať! Ja by som ťa najradšej prefackala. Už len preto tam prísť.

Kráčam po meste a pripravujem si dlhý monológ o tom, ako ma zradila, ako mi to len mohla spraviť, ako mi tým ublížila. Naschvál som sa pekne obliekla, aby som potom išla na disku a trochy sa odreagovala. Nezviknem chodiť na diskotéky (teda okrem dovolenkových v našom hotely), ale dnes som sa výnimočne rozhodla ísť. Za chvíľu sa už blížim k reštaurácii. Posledný krát si zopakujem monológ, upravím vlasy a otvorím dvere. V tom od šoku zabudnem zatvoriť ústa.