Hviezdy v tvojich očiach

13. kapitola

Ahojky :) fakt sa ospravedlňujem, že píšem až teraz, ale viete koniec školského roka, hlava plná školy, žiadny čas a nápady. Tak snáď tá časť bude čitateľná aj napriek nedostatku nápadov. Bude aj trochu kratšia. Napíšte ako sa vám páči prosím ;) ďakujem.
S.

Nemyslela som si, že niekedy budem šťastná, a už vôbec nie, že budem chodiť s Lukášom. Často sa stretávame a na ulici ma baby prepaľujú závistlivým pohľadom typu: čo tá škrata vedľa neho robí?. No mne je to jedno. Hlavne, že ma má Lukáš rád.

Ťažšie sa mi však znáša vzťah Kaji a Miša. Ten debil ju neustále ťahá za nos. Ktovie s kým sa za jej chrbtom vláči. Bojím sa, že Mišo niečo povie Lukášovi. Ja to ale už nemôžem dlhšie znášať. Dnes poobede jej to poviem.

"Kaja?"
"No?"
"Pôjdeme si dnes niekde sadnúť chcem ti niečo povedať."
"Dobre, do kaviarne na námestí?"
"Ok."

Keď sa zložíme v kaviarni, prejdem rovno k veci.
"Kaja, viem, že mi to možno nebudeš veriť, ale Mišo nie je taký, ako sa zdá. Videla som ho bozkávať sa s Gabou."
"Robíš si srandu?"
"Nie."
"Snažíš sa ho predo mnou očierniť!"
"Čo ti šibe? Nie!"
"Ale áno. Nedopraješ mi byť šťastná ako ty. Chodíš s mojim bývalím a chceš ma odradiť aj od môjho ďalšieho? "
"Nie, ja Miša nechc...."
"Toto ja nebudem počúvať. Ahoj. Takú kamošku nepotrebujem."
Vyvalená pozerám, ako si berie kabelku a mizne za dverami kaviarne. Som šokovaná. Toto som fakt nečakala.

Kráčam po meste smerom domov. Som zmätená s Kajinej reakcie. Zrazu ma niekto zastaví. "Tak ty nevieš držať jazyk za zubami. Kaja mi volala. Našťastie ti nič neverí. Ja som pre ňu dôverihodnejší zdroj." Mišo sa nechutne uškrnie. Vždy som ho brala ako v pohode chalana. Názor na neho sa mi však otočil o 360 stupňov. "Pravda vždy vyjde najavo."poviem a kráčam ďalej. On ma však dobehne : "Ja zase dodržím, čo som povedal." Prebodne ma pohľadom a zarehoce sa. Po tých slovách odíde. Čo natára Lukášovi? Musím mu rýchlo zavolať.
"Haló?"
"Ahoj Lukáš, môžme sa hneď teraz stretnúť? V cukrárni. Rýchlo prosím!"
"Dobre zlato, idem tam."

O pár minút zadychčane vbehnem do cukrárne. Lukáš už tam čaká. Nervózne podupkáva nohou a opiera sa o stenu.
"Ahoj."
On mlčí. "Musím ti niečo vysvetliť."
"Nemusíš nič hovoriť."
"Čo sa deje?"
"Nemyslel som si, že ma tak skoro okašleš!"
"Čože?"
"Netvár sa ako hlúpa."
Aha, tak Mišo konal skôr, ako som čakala....

P.S. Ďakujeeeem moc za 40 votes, 430 prečítaní a 13 komentárov ;)