Hviezdy v tvojich očiach

9.kapitola

Výlet ubehol ako voda. A ešte rýchlejšie dnešné ráno. Raňajky, balenie, odchod. Všetko sa to zbehlo tak rýchlo...

Teraz už sedím doma a pozerám televíziu. Ešte dva týždne a sú prazdniny! V utorok je klasifikácia. Moje známky vyzerajú na päť dvojok a jednotky. Som spokojná, veď budem vyznamenaná.

V tom mi zazvoní mobil. "Haló?"na druhej strane sa ozve: "Ahoj Mati!" "Ahoj!"odpoviem Lukášovi. "Nešla by si von?" "Čo ťa už frajerky omrzeli?podpichnem ho. Zvyčajne ma totiž nevolá len tak von. Naše stretnutia sa obmedzili iba na raz do týždňa v cukrárni. "Ok. Kedy a kde?" "Za pol hodinu v parku?" "Tak dobre. Zatiaľ pa!"a zložím. Dám si rýchlu sprchu a postavím sa pred skriňu. Oblečiem si šortky a kvetinové tielko. Trochu sa primaľujem a vyrazím.

Lukáš tam už čaká. Podídem k nemu a on ma objíme. Keď ma pustí, trochu sa začervenám. Jeho zraku nič neunikne: "Si červená ako paradajka!"zasmeje sa. "Už to asi nebudem robiť"podotknul. Ja až príliš unáhlene vykríknem: "Nie! Teda...to je v pohode..." vykokcem. Záhadne sa usmeje a chytí ma okolo pása. "Tak rozprávaj o výlete!"

A tak sme sa ešte hodinu prechádzali parkom, rozprávali a smiali. Bolo to krásne. Pripadalo mi to ako v rozprávke. Z Lukáša vyžarovalo niečo, čo upokojovalo, hrialo a navyše ma nesmierne priťahovalo. Keď už sme boli nachodení dosť, sadli sme si do neďalekého bufetu. Ponúkla som sa, že pôjdem objednať. Postavila som sa pred okienko a začala som : "Dobrý deň, dve malé kofoly a hot-dog s kečupom. "Máte štastie."ozve sa spoza okienka mladé dievča ukazujúc na Lukáša. "Ale on...my...spolu nechodíme." "To možno nie, ale zíza na teba, ako by si bola pozlátená" uškrnie sa a podá mi pitie a hot-dog.

Nešikovne všetko zoberiem a pomaly kráčam k lavičke. Podám Lukášovi kofolu a mlčky pijeme. Po chvíli vstaneme, lebo čas plynie nemilosrdne rýchlo a ručičky hodinky sa blížia k deviatej. Večer je už trocha chladno. Zafúka chladný vetrík a ja sa strasiem. On to vycíti a prehodí mi svoju vetrovku cez plecia. Ovanie ma jeho vôňa . O desať minút už stojíme pred mojou bytovkou. Vrátim mu bundu a pozriem mu do očí. "Ďakujem za peknú prechádzku."poviem. " Bolo mi potešením, madam! na tvári vyčarí nádherný úsmev. Aj ja sa usmejem. "Dobrú noc"poviem a kráčam smerom k dverám.

V tom sa ku mne rozbehne. Nechápavo na neho pozerám, no on chytí moju tvár do svojich dlaní a nežne položí svoje pery na moje. Ja ho chytím okolo krku a nechám sa unášať príjemným teplom, ktoré sa mi rozlieha po tele. V tom sa odtiahne a v tvári sa mu mihne smutný výraz: "Mati, ja si ťa nezaslúžim..." Chcem namietať, no on sa rozbehne preč. V mojich očiach sa blysnú slzy. Pozerám na miesto, kde pred chvíľou stál.

Celá zmätená sa zavriem do svojej izby. Stále cítim jeho vôňu a jeho bozky na mojich perách. Osprchujem sa a zvalím sa do postele. Ešte dlho neviem od vzrušenia a zároveň zmätku zaspať.

Ďakujem moc za všetky krásne komenty, votes a i za to, že čítate moju story. Ste úžasní, ďakujem ;) komentujte, votujte, kritizujte a hlavne čítajte ;)