Patrik

05 | Prvý deň

Keď v pondelok ráno dorazím do jednej z tých luxusných budov, ktoré prenajímajú kancelárie alebo aj celé poschodia firmám, ktoré nepotrebujú veľké priestory na fungovanie, recepčná dole ma pošle na dvanáste poschodie, ktoré vraj patrí Patrikovi a jeho GBK s r. o. .

Dvanáste poschodie má otvorený koncept, kde je len pár zavretých dverí a jedny dvojkrídlové otvorené. Všade je veľa svetla, vďaka tomu, že steny rozdeľujúce kancelárie, sú takmer celé sklenené, výnimku tvoria len priestory, kde tipujem že je kuchynka, toalety a konferenčná miestnosť. 

Priamo predo mnou, v mieste kde vystúpim z výťahu je malá recepcia, na ktorej momentálne nik nie je. Niečo mi vraví, že toto bude moje miesto, ale o tom sa presvedčím až keď urobím smelo krok vpred. 

Zvuky z otvorených dvojkrídlových dverí ma však opäť zastavia. Vyzerá to, akoby už o takejto skorej hodine ako je práve osem hodín, už Patrik zamestnáva svojich zamestnancov naplno. Nehanebne nahliadnem do vnútra a tak ako som tušila, vpredu pred asi desiatimi ľuďmi stojí môj šéf. Dnes má na sebe len košeľu a rifle, bez kravaty, bez saka, no s elegantnými topánkami na nohách. Jeho vlasy sú opäť raz sčesané dozadu a ja veľmi dúfam, že ho raz zazriem aj strapatého. Verím tomu, že to bude príjemný pohľad. 

Jeho zuby sa zaryjú do plnej spodnej pery, zjavne je plne oddaný tomu, o čom práve rozpráva a čo vysvetľuje. 

Paťo je ten chlap. Presne ten, ktorý keď vojde do miestnosti, stiahne na seba všetku pozornosť. Ten, ktorého automaticky masy ľudí poslúchajú a veria mu. Ale zároveň ten, ktorý sa zjavuje ženám v ich tajných nočných snoch, keď sa uložia do postele, zatvoria oči a uvažujú o tom, čo všetko by chceli dosiahnuť, koho stretnúť, komu patriť. Presne vtedy, keď nie je počuť už nič iné len jemné ťukanie dažďa na parapetu a piskot vetra, ktorý búcha nedobre upevnenou doskou v susedovom plote. Vtedy, keď vo vzduchu cítiť len vôňu čerstvého posteľného prádla a sprchového gélu zo sprchy pred spaním. 

Viem si predstaviť, že nie jedna žena minimálne na Slovensku, si o ňom vytvorila fantázie, ktoré by dokázali konkurovať autorkám ako Elle Kennedy, E. L. James alebo ba dokonca Lise Kleypas. Niečo v tom zmysle, ako ich unesie pretože sa do nich zamiloval na prvý pohľad a teraz má 365 dní, aby sa do neho zamilovala aj ona. 'Budeš moja. Budeš, či to chceš alebo nie. Pretože od prvej chvíle kedy som ťa videl, som vedel že nemôžeš patriť nikomu inému. Použijem všetko, aby som ťa o tom presvedčil. Od mojich rúk, úst, slov a hlavne môjho obrovského...'

Áno. Viem si to živo predstaviť. 

Patrik nie je najkrajší muž, akého som kedy videla. Nie je ani najsilnejší, ale jeho osobnosť je obrovská. Núti sa zamyslieť nad tým, čoho všetkého je schopný a čo všetko spravil, aby bol tu, kde je, v tak mladom veku. 

Smola pre neho však je, že väčšina žien vidí jeho moc a peniaze ako prvú vec. Potom si všimnú to, že jeho ruky sú obrovské a žilnaté, presne také, ktoré by vás dokázali udržať vo vzduchu počas milovania, a že jeho oči sú stvorené na to, aby vás nimi vyzliekal a až potom si uvedomia, že má aj osobnosť. Neuvedomia si, že väčšina jeho peňazí je viazaná v nehnuteľnostiach, v jeho firme, vo fondoch, väčšina milionárov platí kreditkami, požičanými peniazmi, pretože je pre nich výhodnejšie svoje peniaze niekde na burze točiť a ďalej na nich zarábať. Ak sa opýtate milionára koľko má peňazí pri sebe, väčšina odpovie, že nemá nič. Nedokázali by si v novinovom stánku, kde sa nedá platiť kartou, zaplatiť ani za žuvačku. 

Chápem, že slovo milionár sa viaže k drahým autám, extravagantnému štýlu života, ale len málo ľudí chápe koľko je za tým práce. Koľko prebdených nocí a skorých rán obsahuje vedenie úspešnej firmy.