Patrik

14 | Ešte nie je čas

"Už viem kto si." 

"Chcem sa ospravedlniť a priznať." 

Vyslovíme naraz, keď sa večer stretneme u neho v byte. Síce som sa týchto pár dní starala len o otca a rozmýšľala o všetkom čo sa okolo mňa deje, i tak som sa nerozhodla porušiť našu dohodu a na Patrika sa vykašlať. To nie som ja. Ja si svoje sľuby plním a svoju prácu odvádzam na plno. No a pozemok ešte Patrik stále nevlastní. 

A tak som tu. Ja čakám kedy bude pokračovať on a on vyzerá ako niekto komu... komu odľahlo? Alebo je zmätený? 

Keď prídem na to, že pokračovať nebude, vzdychnem. Ach, tí chlapi. Čo žena chce aby bolo spravené, si musí spraviť sama. Všetko s nimi musí byť vždy zbytočne komplikované. Hovorím ako skúsená žena a pritom o nich neviem nič. "Si Šaňo? Šaško? Môj sused z detstva. Prepáč, že som ťa nespoznala, ale bolo to dávno a bola som maličká a voláš sa inak..." 

Patrikove ramená padnú a ja okamžite viem, že som sa netrafila. Jeho reč tela je vždy taká dokonalo naplánovaná pred každým človekom okrem mňa. Preto ma tak veľmi mrzí a otravuje že mi niečo tají. Doteraz som nemusela pri ňom mať žiadne pochyby. Vždy som mala pocit v jeho prítomnosti, že presne viem, čo ma čaká a že čo mi hovorí je pravda. 

Až teraz... Teraz už začínam pochybovať aj o svojej schopnosti ho čítať alebo vôbec odhadnúť ľudský charakter vo všeobecnosti. 

Celú noc som uvažovala o tom, čo mi navrhla Bibi. Uvažovala som hlavne o tom, prečo by mi niečo také tajil. Aký to má význam? Stačilo by povedať: Vieš poznám ťa z detstva preto nechcem, aby tvoj otec skončil v base a tak ti dám druhú možnosť. Hotovo. A bolo by po probléme, všetko by dávalo význam, skôr by som mu verila a veci by boli jednoduchšie. 

Ale ak nie je Šaško, ani niekto zo školy, tak potom kto? 

Pokýve hlavou negatívne a usvedčí ma v tom, že predsa len viem čo si myslí pred tým, ako to vysloví. Kde potom robím chybu? Čo nevidím? "Nie. Moja identita je taká aká je." povzdychne si. "Počúvala si nás za dverami však? Zdalo sa mi, keď som znova vošiel dnu, že si akási nesvoja, ale nebol som si istý." 

Prikývnem. Aký má význam klamať? Viac a viac by sme sa potom do tých klamstiev zamotali a to predsa len nechcem. "Z akého dôvodu mi potom nechceš povedať, že prečo si si ma vybral do tejto roly," naznačím úvodzovky svojimi rukami a od nervozity si radšej prejdem smerom k nášmu obrovskému balkónu s prekrásnym i keď trocha mrzutým zimným výhľadom. "snúbenice? Už som pochopila že otec má na teba niečo, čo sa týka aj mňa." 

Patrik ma nasleduje, no nie skôr ako si z mini baru v tvare glóbusu vytiahne nejaký medovo sfarbený alkohol a naleje si centimeter z neho do pohára. 

Obaja sa postavíme k obrovskému oknu, z ktorého prekvapivo nepreniká žiadna zima do vnútra. Patrikov byt je stále tak teplý, ale nie nepríjemne. Najprv som si myslela, že je to len dobrým podlahovým kúrením a oknami, ktoré neprefukujú, ale teraz už viem, že je to aj osobou, ktorá so mnou býva. 

Či chcem či nie, Patrik je len muž, človek a my ľudia sme omylní. Sme nevyspytateľní. V mnohých prípadoch tí najinteligentnejší a najvzdelanejší ľudia sú zároveň aj poriadne hlúpi. To, ale nemení nič na fakte, že Paťko je jeden z najlepších ľudí akých som kedy stretla - s chybami, ktoré však jeho dobrotu neprekrývajú ani zďaleka. Je jedno, že on svoje zlaté srdce v tele sexi milionára ukazuje iba keď chce, ja by som chcela o tom, aký je, kričať do sveta neustále. Chcela by som, aby všetci na svete vedeli čo je to dobre a brali si z neho príklad. 

Presne preto som tu a nemienim ho odsúdiť, kým mu nedovolím sa obhájiť. Preto som tu. Preto mu stále pomáham. Viem, že akousi vecou ku mne nie je úprimný, že mi klame, že ma možno len využíva, ale tajne aj pevne verím, že je to pre niečo tak dobré, ako všetko čo robí.