Patrik

16 | Charita a iné hriechy

Ako poslušná figúrka v šachovej hre som po zvyšok týždňa takmer neprehovorila. Patrik na moje prekvapenie sa rozhodol byť urazený tiež. Neskôr v týždni som pochopila, že sa hnevá na to, že sa hnevám ja a to ma nahnevalo ešte viac.

Ako malé deti.

Netuším čo sa to so mnou deje. Na otca som sa tak veľmi nehnevala ani keď ma nechal tri dni samú doma počas sviatkov a bez jedla. Patrik vo mne prebúdza emócie v takej intenzite, že je to až bolestivé. Cítim pri ňom všetko viac. Viac zlosti, viac sklamania, viac lásky. Nikdy pred tým som sa necítila tak zradená, tak zatlačená do kúta a pri tom tak veľmi plná lásky ako teraz.

Tuším čo to znamená, ale nie som ešte ochotná si to priznať.

Nechcem ho sklamať. Som rada, že sme tú jeho hlúposť o svadbe viac nepreberali. Pokladám to za zmetené zo stola a viem, že jeho brilantná hlava to znova napraví. Nájde iné riešenie ako toto. Je mi ľúto, že som ja tá, čo mu veci sťažuje, ale musím myslieť aj na seba.

Čo je to za nápad zobrať sa? Akoby manželstvo neznamenalo nič.

Ako môže jednoducho povedať čo mám robiť so svojim životom, akoby sa nechumelilo? Nebol to práve on, kto mi nie raz vravel, ako sa mám od otca oslobodiť a nenechať sa manipulovať?

A že sme spolu? Obviniť ma z toho, že pre mňa jeho bozky nič neznamenali? Že som si do denníka nezapísala každý jeden bozk, každé jedno prvýkrát, každý jeho dokonalý dotyk? Ale ja chcem romantiku, nie jednoduchý úsudok, že veci sa majú tak alebo tak.

Som možno miestami detinská a neskúsená, ale stále viem čo chcem a mám svoje zásady. Ani to, že som sa s veľkou pravdepodobnosť zamilovala do svojho šéfa a falošného snúbenca mu nedáva možnosť snažiť sa ma nejako zmeniť na svoj obraz a robiť si so mnou čo sa mu zachce.

Preto som rada, že máme aj dnes, v deň bálu v jednom z luxusných hotelov, tichú domácnosť.

Do mesta nás odviezol znova Patrikov šofér a namiesto Kristiána s nami šiel dnes pán, ktorého som videla len na dovolenke v Ománe a ani som len netušila, že pracuje ako Patrikova ochranka. Bola som na tom, že niečo také potrebujú len celebrity, no pán Augustínsky mi vysvetlil, že sa snaží byť čo najviac neviditeľný a je potrebný len pri takýchto verejných udalostiach, tam, kde nás môžu otravovať novinári.  Je tiež možnosť únosu, útoku aktivistov ktorým sa nepáči to alebo tamto a tiež sa občas vraj stáva že od Patrika náruživé ženy chcú autogram, telefónne číslo alebo mu niečo postrčiť do vrecka. 

Patrik nežije verejný život, i keď sa občas objaví v magazíne v rebríčku najbohatších slobodných mládencov alebo občas vo finančných novinách. Nezvykne chodiť na veľké verejné udalosti, iba na tie súkromnejšie, kde si hľadá nových klientov a stará sa o tých starých. Je nutné trieť si lakte s inými bohatými ľuďmi či sa mu to páči alebo nie. 

A práve vtedy, tak ako dnes, využíva pána Augustínskeho, bývalého policajta, ktorý už pracuje len ako ochranka pre známych ľudí v jednej súkromnej agentúre. 

Pozerala som na neho s otvorenými ústami a Patrik len prekrúcal očami, kým mi to všetko vysvetľoval. Zaujímalo by ma koľkokrát s nami pán Augustínsky bol a ja som si to ani nevšimla. 

Fascinujúce a trocha čudné.  

Make-up mám spravený jedným zo Silvových dievčat, šaty mi poslal on samotný a skoro som odpadla keď som ich videla, ale nakoniec mi svedčia a ich jemne modrá farba mi oživuje farbu pokožky. Vlasy mám len delikátne sčesané do elegantného účesu. Naše kabáty nám už teraz, po tej zaujímavej cestu tu, odkladá usmiata pani šatniarka a my dvaja sme si stále nepovedali ani jedno slovo.