Patrik

12 | Otec je späť

„Prosím prestaň," nemôžem dýchať. „už dosť." Ja sa zadusím. Zakrochkám. „Prosím už nie," slzy mi tečú po lícach, no jeho ruky neprestávajú a ďalej sa pohybujú po mojom tele. Jeho útok je zbabelý a začínam si myslieť, že nikdy neskončí. Snažím sa k sebe pritiahnuť kolená a ochrániť sa koľko sa dá, no jeho sila v porovnaní s mojou je desaťnásobne väčšia. „Ak okamžite neprestaneš..." zalapám po dychu, keď sa jeho prsty zaryjú do môjho oblečeného stehna. „tak ťa uhryznem." Moja vyhrážka je aj zároveň prísľub, no jeho len rozosmeje. „Neblafujem!" na sekundu prestane, zaváha, no pred tým, ako sa stíham vyslobodiť spod jeho váhy, vracia sa k svojmu mučeniu.

Jeho prsty tancujú po mojej pokožke a jeho štekliace techniky sú s určitosťou zhodné s tými najkrutejšími trestami a mučiacimi technikami v stredoveku.

Náš smiech a moje prosby sa rozlievajú po tichom byte, do ktorého som si dnes prišla poliať kvety. Jeho váha je príjemná na mojom tele a keď sa jeho pery pripoja k jeho prstom na mojej pokožke a začínajú ma štekliť príjemnými bozkami na odhalenom krku, moje prosby a plač sa menia na stony a vzdychy.

Vždy to dopadne takto.

Každý deň som posiata novými bozkami z tých najjemnejších pier, každý deň sa na mňa dívajú modré oči, ktoré sú pre mňa svetlé a plné nádeje a každý deň sa zároveň naučím, aká je magická sila dotyku a ako veľmi dokáže človeka privádzať do šialenstva.

„Patrik," netuším či ho prosím prestať, alebo pokračovať. Čo to robíme? To sa pýtam každý deň. Je to, akoby sme otvorili dvere do pomyselného zmyselného sveta, kde sme len my dvaja a žiadne slová, následky alebo pomenovania nám netreba.

Máme dohodu a tam sme sa jednoznačne dohodli, že intímnosti nie sú jej súčasťou. Prečo teda všetko toto falošné pôsobí tak príšerne reálne? Prečo neviem povedať nie? Prečo ani nechcem?

V živote som toho veľa nemala. Nemala som matku, ktorá by mi vysvetlila, čo sa so mnou deje, keď mi prišla prvá menštruácia a ani čo a kedy používať. Nemala som otca, ktorý by ma každý večer uložil do postele a sľúbil mi že ma bude ochraňovať po zvyšok môjho života. Nemala som veľa kamarátov a ak aj áno, neboli so mnou dlho. Zvyčajne im bolo zakázané sa so mnou hrať.

Nemala som najlepšie známky, nemala som nikdy nové pomôcky do školy, nemala som vždy plné brucho, nemala som vždy čisté oblečenie a ani žiadnu vieru alebo prísnu výchovu.

Všetko, čo som sa naučila, som sa naučila sama alebo dočítala sa v knihách, odpozorovala od svojho okolia, po prípade mi to vysvetlili učitelia. Sama som si zvolila, aká chcem byť, akým človekom chcem byť a čo chcem so svojim životom robiť. Sama som si povedala čím sa stať nikdy nechcem.

Nemala som toho veľa, ale mala som jedno a to svoju sebaúctu, svoje ciele a predsavzatia a tiež svoj životný plán.

Práve ten plán zahŕňa všetky moje princípy. 

Nikdy nebudem spať s mužmi len preto lebo, chcem sex až po svadbe s človekom, s ktorým si budem úplne istá a ktorý bude dobrý otec mojich detí a nie niekto ako ten môj. Sex pre mňa nie je niečo obyčajné a nikdy ani nebude. Neodsudzujem tých, čo to takto nemajú, ale nechcem byť ani súdená naspäť.

Budem pracovať tvrdo a uvidím so svojou rodinou svet. 

A posledný plán je, vlastniť svoju nehnuteľnosť, tak, aby ma z nej už nikto nikdy nemohol vyhodiť. Aby som sa mala vždy kam vrátiť a nebáť sa, že znova skončím na ulici. Ja alebo moja rodina.

Preto, keď ma Patrik pobozká a jeho ruka sa znova raz nebezpečne začína pohybovať pod mojim oblečením, konečne naberiem zmysly a rozhodnem sa. Tohto muža si vážim a mám ho skutočne veľmi rada, ale pre nikoho nezahodím samú seba.