Patrik

07 | Večera

"Ja tomu nerozumiem." Patrikov výraz je komický a pritom absolútne rozkošný. Deň čo deň získavam viac možností vidieť všetky tváre tohto tajomného muža, ktorého média práve preto, že o sebe nechce nič povedať, milujú. 

Pokrčím ramená a vtiahnem pery do vnútra, aby nevidel môj úsmev. "Jednoducho je to tak. Zmier sa s tým." mojich pár tašiek plných po okraj s nápisom značky, ktorú nosí aj Kate Middleton - ale pritom je cenovo dostupná pre každého - pozbieram zo zeme a vykročím smerom k svojej izbe. 

Ešte stále je to také zvláštne, že tu bývam a volám jednu z izieb mojou. Po prvé, taxík som takmer nasmerovala k Apartmánovému domu  s číslom 198 namiesto tohto krásneho penthousu, ktorého dočasne nazývam domovom. Prvú noc som tu ani oka nezažmúrila. Je pravda, že Patrik vyzerá ako slušný človek, ale to aj každý sériový vrah nie? Bála som sa, či predsa len ma neklame a v noci sa ku mne zozadu nepriblíži. Keď sa tak nestalo, hanbila som sa za svoje myšlienky a nedôveru. Druhá noc bola troška kľudnejšia, ale ešte stále som sa budila na každý pohyb a potom ťažko zaspávala v tom absolútnom tichu, tu hore v oblakoch. 

Patrik sa však ku mne chová veľmi galantne a vôbec mi nedáva príležitosť si myslieť, že by som sa ho musela ďalej báť. I keď stále je niečo malinké v mojej hlave čo mi našepkáva, že mi niečo tají, že tu niečo nesedí.

Raz prídem na to, čo to je. 

"Ako si dokázala minúť tak málo? To ti Silvio dovolil?"

Pritakám. "Výpredaje. Zo začiatku nebol nadšený, ale potom sme spravili kompromis a kúpila som si len zopár vecí, ktoré sa dajú kombinovať navzájom z dobrého materiálu, kvalitne ušité, ale bez okatej značky. No a dvoje šaty, pri ktorých pri pohľade na cenovku sa mi zatočila hlava." pokrútim hlavou. "Stále neviem pochopiť ako takto ľudia ľahko minú peniaze. Všade som mala nutkanie niečo odložiť, vyjednávať, dvakrát som sa pokúsila vojsť do sekáču a raz sa mi to aj podarilo a nakoniec aj Silvio odišiel s malou kúpou." tašky položím na svoju posteľ a začnem z nich vyberať oblečenie, topánky, šminky a kabelky s doplnkami, ktoré som si dnes kúpila. Klamala by som, keby som povedala, že nie som zo svojho výletu nadšená. Ktorá žena by nebola. 

Lenže ten pocit, že toto si dovoliť nemôžem a čo budem potom robiť, ak to teraz miniem je stále so mnou, či chcem alebo nie. 

"Mala si neobmedzený rozpočet. Chcel som, aby si si to užila." 

"I keď ťa každý minutý cent fyzicky bolí?" Otočím sa na päte, zatiaľ čo v rukách držím čierne pletené šaty, ktoré sa neviem dočkať, kedy si oblečiem do práce. Ešte stále som tam poriadne nič nespravila, alebo aspoň nie toľko koľko si predstavujem, že výkon na sto dvadsať percent pre Patrika znamená. "Ver mi. Užila som si to a ďakujem ti za to." zazubím sa. "Niečo také som nikdy nezažila. A dokonca som si kúpila," znova sa otočím a z kôpky vytiahnem cestovný vankúšik so vzorom džungle a kvetov, ktorý som našla vo výpredaji za jedno euro a ukážem mu ho. "aj cestovný vankúšik na môj prvý let lietadlom a vlastne aj môj prvý výlet mimo Slovenska, ktorý zažijem len vďaka tebe. Začínam mať pocit, že otcova hlúposť a márnivosť mi konečne priniesla šťastie." vážne, zatiaľ toto splácanie dlhu mi pripadá skôr ako dovolenka, než trápenie ktoré som čakala. "Mimo Bratislavy som bola asi trikrát, takže to bude pre mňa veľká vec." Keby mi vtedy otec neprehral štipendium, mohla som vidieť Paríž, ale to už je dávna zabudnutá minulosť. 

Všetko je vždy tak, ako má byť. 

"Ešte si nikdy neletela?" nakloní hlavu. 

Prikývnem. "Nie, nikdy. Mám aj trocha obavy, ale viac sa teším." otočím sa a pokračujem vo vybaľovaní, pretože sa cítim trocha trápne. "Auto sme nikdy tiež nemali, takže okrem taxíkov som tiež v žiadnom vlastne nebola. To sa tiež vďaka tebe zmení." pokrčím ramenami, a odložím si hlavne tie nádherné béžové šaty, ktoré som si kúpila na zajtra. Pekne mi obopínajú postavu, sú zavinovacie a nariasené, takže mi skryjú nedostatky a sú po kolená, takže si pripadám elegantne. Boli o čosi drahšie ako by sa mi páčilo, ale s mojimi ohnivými vlasmi vyzerali naozaj pekne. Snáď sa budem páčiť aj Patrikovi a pánu Kačinskému s jeho ženou. To je predsa dôležité. "A Silvio príde, aby ma mohol nalíčiť, keďže to som vlastne tiež nikdy nerobila. Nemal ma to kto naučiť a stužkovú som nemala, na žiadnej svadbe som nebola, nebol dôvod. Nechcem ťa strápniť."