Patrik

11 | Dovolenka

„Môj bože." Zalapám po dychu, keď sa ešte posledný krát zahľadím na to súkromné lietadlo, ktoré nás práve doviezlo do mesta Dhofar v Ománe. Počasie je prekrásne a momentálne je čas na vyzliekanie si všetkých vrstiev oblečenia z chladného Slovenska ako býva na Silvestra, Príjemných tridsať stupňov je neuveriteľná zmena oproti mínus trom stupňom doma a vraj teplota vody je rovnako skvelá. Patrik si na dnes prenajal lietadlo, pretože pán drgroš z ekonomických dôvodov nevlastní vlastné i keď by zjavne mohol - videla som jeho finančné portfólio a bankový účet - no i tak je toto luxus, ktorý si nedovolí hocikto.

Bolo doslova vidieť na Patrikových prstoch ako nechcú spolupracovať, keď videl na obrazovke svojho tabletu výslednú sumu za prenajatie lietadla, prenajatie lode a izieb v päť hviezdičkovom hotely, keď mu zavolal pán Kačinský a rozhodol sa, že by sme mali stráviť oslavy Nového roka práve v Ománe v teple a v luxuse, kde nie je požívanie alkoholu v hotely nezákonné, ako je to v mnohých arabských krajinách.

Toto čierne lesklé lietadlo, ktoré vyzerá oveľa väčšie ako som ho videla vo filmoch, stálo neuveriteľné peniaze a k tomu je potrebné zaplatiť za palivo, za prenajatie hangáru na letisku na tých pár dní čo tu pobudneme a platy posádky, ktorá sa skladala z jedného pilota a jednej letušky. Letušky, ktorá mi liezla na nervy tým, ako mi okukovala môjho chlapa a snažila sa ho zbaliť. 

Môjho. A bodka.

Dobre no, tak nie môjho, ale celý týždeň sme boli spolu, bozkávali sa, držali za ruky, objímali pri čítaní knižiek, chodili na dlhé prechádzky chladnou nočnou Bratislavou, varili si, dokonca sme sa raz guľovali keď jeden deň napadol sneh, spôsobil v hlavnom meste kalamitu a potom sa do pár hodín premenil na veľkú mláku.

Cítila som akoby sme boli pár a keď som teda videla ako sa ho snaží nejaká žena prisvojiť, prebudil sa vo mne cit, ktorý sa mi ani trochu nepáči. Žiarlivosť je hnusná vec. Aj by som povedala, že ma niekto vychoval lepšie, ale vychovala som sa len sama a z kníh a príbehov ľudí som sa naučila byť čo najlepším človekom. 

Patrik mi nič nedlhuje, ale keď jej neopätoval ani jeden úsmev, zatiaľ čo na mňa sa usmieval neustále, cítila som sa ako víťaz. A nehodlám si priznať, že to mohol takto robiť len preto, že nás párik z rodiny Kačinských sleduje a musíme sa tváriť ako snúbenci, prečo vlastne sme spolu.

Nemala by som na to zabúdať. Na to, že toto všetko je len divadlo, ale prečo potom hráme aj za zatvorenými dverami? To nedáva zmysel.

Môj prvý medzinárodný let a prvýkrát uvidím more. To je to, na čo sa momentálne sústreďujem. Neviem si ani predstaviť aké to bude byť v takej horúčave pri mori, máčať si nohy v teplej vode, ale neviem sa dočkať.

"Môžeme potom nabudúce letieť aj komerčne? Chcem zažiť ten rozdiel." zašepkám Patrikovi do ucha, zatiaľ čo si s ním prepletiem ruky a poslednýkrát sa pozriem na súkromné lietadlo ako z filmu. 

"Len ty." pokrúti nado mnou hlavou, ale ja už teraz viem, že mi to splní. 

xxx

Hotel je úžasný.

Ľudia sú úžasní.

More je prekrásne.

Výhľad z našej izby je dokonalý.

Milujem tu každú sekundu.

Mesto, v ktorom sa nachádzame vyzerá sucho, no keď nás včera po príchode zaviedli k nádherným vodopádom, ktoré sú zarastené nekonečnou zeleňou a ja som mohla pohladiť svoju prvú ťavu, zamilovala som sa.