Aurel prevrátil očami. "Keď tam asi píše, že nemáme otvárať, tak to tam asi nikto nevyryl len tak zo srandy, no nie?"
Kamila sa zasmiala. "Ja som si len robila srandu. Nič také tu nepíše. Tieto dvere ma zaujali, lebo majú vyryté - A222A. Nemali by mať písmeno len za číslom, ako na každých?"
Aurel k nej podišiel. "Mali." Chvíľku si ich obzeral. "A preto ich vyskúšame." Žmurkol na ňu.
Kamila na neho pochybovačne pozrela. "Čo ak sú nebezpečné?"
"Nie sú," mávol rukou Aurel. Dotkol sa kľučky. Vzápätí zasyčal a odtiahol ruku, fúkajúc si na prsty. "Čo je?" spýtala sa ho nechápavo Kamila.
"Je to horúce," odvetil. Kamila pochybovačne zdvihla pravé obočie. Váhavo položila ruku na kľučku.
"Horúce? Ani náhodou." Stisla kľučku dole. No dvere sa neotvorili, boli zamknuté.
"Hmmm, nuž asi je náš údel tie dvere neotvoriť...." zamrmlal Aurel.
"Nevadí," povedala Kamila. "Je ich tu ešte kopu. Čo tak vyskúšať tie vedľa nich?" Naklonila hlavu a podišla k vedľajším. "30021K. Husté...." Otvorila dvere a spolu s Aurelom vošli dnu.
- - -
Bol pekný, teplý podvečer. Lúče zlatistého slnka sa odrážali na vlnkách. Vetrík od hôr sa skrútil jemne bokom a privieval k nim lahodnú vôňu rozkvitnutých lúk. Aurel s Kamilou stáli na brehu prekrásneho jazera. Na vode blízko brehu sa kolísal čln. Boli očarení.
"Milá slečna, pozývam vás na čarovnú plavbu naprieč jazerom..." ozval sa Kamil, keď sa prehrýzol cez prvotný pocit prekvapenia.
Kamila prikývla, no nič nepovedala. Stále sa nemohla z toho spamätať.
Nasadli do člna. "Aurel?" ozvala sa po chvíli. Aurel veslujúc mykol hlavou. "No?"
"Vieš... priznám sa ti, že som ti ničomu neverila, teda tomu svetu, v ktorom si bol včera ale... teraz ti už verím."
Prikývol. "Pekné od teba," poznamenal ironicky.
Uštedrila mu priam zabijácky pohľad. "No prepáč, ale myslím, že nikto by tomu neuveril, vieš? A buď rád, že som ťa nevysmiala. Nie som taká."
Prikývol. "Viem."
Bez veľkých ťažkostí sa doplavili na druhý koniec jazera, a keď začuli vzdialený hukot vodopádov, našli si vhodné miesto na pristátie.
Obzerajúc sa vystúpili z člna. "Zdá sa mi to tu akési povedomé.." poznamenala Kamila.
"Len mi nevrav, že si tu už bola," odsekol Aurel. Kamila záporne pokrútila hlavou. "Nie, to nie, len mi to príde dosť známe..."
Povyše našli čistinku, z troch strán chránenú skalami a zo štvrtej hustým lesom. Vystúpili vyššie. Nad skalami rástol riedky lesík a viedla cezeň široká cesta. Pred nimi sa rozrastali kríky obsypané obrovskými malinami. Bol to lákavý pohľad. Zrelé plody žiarili v svetle zapadajúceho slnka ako veľké rubíny.
Aurel vyvalil oči: "Ty kokso, také maliny som ešte nevidel," povedal, celý očarený.
Odtrhol jednu, ovoňal ju, prezrel si ju proti slnku a opatrne ju ochutnal. "Mňáááám," zamrnčal slastne.
Kamila len stála na ceste a prizerala sa mu, tvár mala skrivenú od premýšľania. "Čo je?" opýtal sa jej so smiechom. "Daj si aj ty, sú perfektné."
Kamilina tvár sa vyjasnila. "Už som si spomenula," vyhlásila víťazoslávne.
"Spomenula?" Aurel si vopchal do úst ďalšiu malinu. "A na čo?"
"Prečo mi to je povedomé."
"Nuž, prečo?"
"Pripomína mi to tak trochu jednu knihu," odvetila a nenápadne si odtrhla jednu malinu.
"Knihu?" začudoval sa. Prikývla. "Akú knihu?" spýtal sa.
"Dievčatko z krajiny drakov," odpovedala. "Čítala som to asi pred polrokom. Je to vážne pekná kniha. Už sa teším na pokračovanie."
"Aha. A prečo ti to pripomína tú knihu?"
"Lebo odkedy sme vyšli z dverí, vyzeralo to presne tak ako som si to predstavovala, keď som to čítala. To jazierko, ten čln aj tieto maliny... veľké ako rubíny, presne tak, taký mali prívlastok."
Aurel odtrhol ďalšiu a zamrmlal. "Fakt sú veľké. Ale žeby až ako rubíny?"
"Tak teba len toto trápi? Či sú dostatočne veľké?" štuchla do neho.
Prikývol. "A teba čo teda trápi? Sme tu a je nám fajn." "Áno, napchávame sa, to je fajn. Ale presne to isté robili aj tie deti, dokým niečo nezačuli..." Kamila sa zarazila. V diaľke na konci cesty spozorovala malý kúdoľ prachu. "Niekto sem ide, zalezme!" Vbehli do lesa a ukryli sa do kríkov za skalami. Kúdol sa rýchlo približoval a o chvíľu bolo počuť dupot koní. Štrbinou medzi skalami sledovali, ako okolo nich precválali zaprášení jazdci na uštvaných koňoch. Hnali kone ďalej a zakrátko zmizli za zákrutou.
Kamila s Aurelom ani nedýchali. Po chvíli Kamila kývla hlavou smerom, kam odcválali jazdci. "Vidíš? O tomto som hovorila... Presne to isté sa stalo aj v tej knihe. A ja mám taký pocit, že sme sa dostali do nej."
"Do knihy? Ty si sa snáď zbláznila! Čo by sme tu robili?"
"Prešli sme dverami," odsekla. "Čo si si myslel - že tá pláž a to mŕtve mesto tam boli len tak pre parádu?"
Aurel zlostne prikývol.
"Tak to teda neboli!" Kamila bola už vážne rozhorčená.
Stála s Aurelom na ceste pri malinách. Zrazu sa otočila a išla preč.
"Kamila, kam ideš?"
"Preč!" zakričala, no neobzrela sa.
"Kamila, noták..." dobehol ju a otočil ju za plece.
"Nedotýkaj sa ma," povedala a pridala do kroku.
"Si na mňa naštvaná?"
Kamila zastala. Uvedomila si, že na neho nemala tak vyskočiť. Otočila sa a snažila sa upokojiť. Musí mu to všetko vysvetliť. Snáď to pochopí.
"Aurel," začala opatrne. "Uvedomuješ si, čo si našiel?"
"Svety," odvetil
"Áno. Ale aké svety. Svety z kníh. Myslím, že za každými jednými dverami, ktoré sú v tej chodbe, sa skrýva jeden svet. A my sme vošli do sveta z knihy Dievčatko z krajiny drakov. "
"To je hlúposť."
"Nie je."
"Prečo mi to hovoríš?"
"Lebo to nie je správne. Myslím, že by sme to mali nechať tak a vrátiť sa." Kamila dopovedala a už sa aj obrátila na odchod.
"Vrátiť sa? Teraz, keď nám tu je tak fajne? Pozri - nikto o tomto nevie. A čo sa komu stane, ak tu budeme chodiť na návštevy? Ja som tú chodbu objavil, ja jediný vidím ten dom uprostred toho prázdneho pozemku - keby nám nebolo súdené objaviť to tu, nevidel by som ho."
Kamila sa zamyslela, ale iba na chvíľku. "Okej, možnože ti to bolo súdené, ale nezneužívaj to, dobre? Navyše - už som znechutená, vráťme sa domov."
"Ale najprv mi sľúb, že sa sem niekedy ešte vrátime. Nie zrovna sem - lebo tie dvere by sme ťažko našli, ale všakže vyskúšame iné dvere?" Keď neodpovedala, opýtal sa znova. "Sľúbiš mi to?"
Kamila si vzdychla. "Sľubujem."
