Bez vysvetlenia

Prológ

     ,,Vypadni!" kričala do vankúša, aj keď vedela, že ju nemôže počuť.

     Milovala ho, ešte stále. Nikdy neprestala. Každý večer zaspávala s dúfaním, že sa prebudí a všetko, čo sa stalo bolo iba zlým snom. Lenže sama dobre vedela, že to tak nie je a ani nebude. Chýbal jej, no zároveň ho už nechcela nikdy vidieť. Milovala ho, ale tak veľmi nenávidela za tú bolesť. Chcela, aby s ním už viac nebola, no pochybovala o tom či urobila dobre, že ho nechala odísť.

     Všade, kde sa pozrela ho videla, aj v noci videla jeho tvár. Mala pocit, že stojí v jej izbe a z toho najtmavšieho kúta ju pozoruje. Nie raz musela v noci zasvietiť svetlo, aby sa uistila, že tam naozaj nie je, že jej už načisto preskakuje. Niekedy však nevedela, čo je lepšie. Či to, že sa zbláznila alebo to, že by bol naozaj pri nej? Všade, kde sa pozrela videla jeho oči, jeho láskyplný pohľad. Cítila jeho pery na tých svojich, ale on tu nebol. Nebol už s ňou. Nikdy viac tu už nebude. Neobjíme ju, nepobozká ju, nepohladí ju po vlasoch, nezašepká jej niečo svojím hlasom do ucha... Už nikdy viac sa nepozrie do jeho očí, v ktorých vždy mohla hľadať oporu.

     Možno na ňu nikdy nezabudne, sám to nevedel. Nevedel, či bude schopný žiť bez nej. Bez jej pier, bez jej úsmevu a smiechu, bez jej krásnych očí a vlasov, ktoré tak rád nechával skĺznuť pomedzi svoje prsty. To všetko, čo medzi sebou budovali, sa rozpadlo ako domček z kariet, jedným malým - veľkým klamstvom. Ale predsa on si za to mohol sám a dobre to vedel. Tak veľmi chcel vrátiť čas, no vedel, že už je neskoro. Ak by bol vtedy pri nej, nemuselo sa nič z tohto stať. Povedal by jej o tom veľkom klamstve, ktoré všetko zničilo. Ak by vtedy neodišiel, keď ho najviac potrebovala, bez toho, aby jej niečo povedal, bolo by to inak, no nemohol.

     Ticho, ktoré vládlo v ich životoch každý deň od tej doby, keď sa všetko v ich životoch zmenilo, keď už ani dych nemali rovnaký ako vtedy, bolo neznesiteľné. Bez najmenšieho náznaku, že ich životy budú zase také ako kedysi, to vzdali. Ona plačúca do vankúša a on hľadajúci seba a možno aj ju...