Ostiarius [pozastavené]

Začiatok

''Chyťte ho! Má ho! On je ten zlodej!'', nesmiem ich počúvať musím proste bežať! Bežím pozdĺž nekonečného plotu DNA. V tom. Sledujem ako mi cez nohu preletela guľka. Padám k zemi! ''Tu je Ostiarius. Aerdon, počúvaj, ja..... prepáč, zlyhal som! Dostanú ma! Schytal som to. Prepáč Zsuzsana, milujem ťa!''
Kde sa to všetko vlastne začalo?
Píše sa rok 2079. Desať rokov po roku svetla. ''Rok svetla!'', najhoršia katastrofa vôbec. Vyvrcholenie výskumu ľudskej rasy a genetických úprav na nej. Volám sa Richard. Richard Newton. Žijem v sektore 11. Pred Rokom svetla sa to tu volalo Anglicko. Dnes však neexistuje žiaden názov. Už je len 17 sektorov a DNA. Čo je to DNA? Spoločnosť jenž nás spasila, tý ktorý nám dávajú vakcíny, tý jenž nám postavili nový svet! Keď vyšla z nášho okrsku prvá vlna genocídy. Všetci nás odsúdili. ''Oni, oni zapríčinili smrť našich rodín!'', ukazovali na nás prstom. No ja som stratil všetky spomienky na ten deň. No vráťme sa k môjmu životu.
''Dnes ráno teroristická skupina Clamantes opäť zaútočila na nemocnicu spoločnosti DNA. VAROVANIE'', spustil sa mi otrasný výkričník na komunikátore. Keď som ho potvrdil spustila sa správa. ''Clamantes odcudzili velmi vzácnu vakcínu! Žiadame o výpomoc!''. Zavrel som to a pozrel som sa na hodiny. ''Dočerta už som mal byť vychystaný''
Dívam sa do zrkadla a ako vždy niesom schopný si učesať vlasy ktoré mi spadávajú do očí. Uťahujem si kravatu na svojej školskej uniforme. Je na čase ísť.