Ostiarius [pozastavené]

Počuvať?

"Si na zemy!"
###
"Si mŕtvy!"
###
"Prehral si!"
###
"Zabijem ťa"
###
Už sú to takmer dva týždne od boja z Aerdonom a ja som pod neustálim tréningom jednej narcistickej, arogantnej, tvrdohlavej, odpornej, feministickej ženy, ktorej schopnosti prejaviť city sú na bode hlboko pod nulou. Vždy, keď nájdem cestu ako sa vyhnúť jej útoku pridá aj ona na útokoch.
###
"Áu! Doriti Renathe!"
"Si mŕtvy!"
"Niesom!", a dosť praskli mi nervy! Prvý krát za jedenásť dní som sa jej postavil. Chce vidieť čo som! Tak to má to mať! Týchto pár dní ma naučilo len pár vecí a jednou z nich bolo ako vo mne prebrať gén. Do teraz mi však nikto nepovedal ako ho používať.
" ....čo si to povedal?"
"Že ešte niesom mŕtvy!", rozbehol som sa priamo oproti ňou riadenému dronovi. Oceľovou pesťou mi vrazila z boku do rebier a ja som sa zastavil až po pár metroch.
" Nie! Ešte žijem tak to nepovedz!"
Nadýchol som sa a znovu si predstavil ako je Szuszana v ohrození. Zas tá bolesť. A znovu som uzrel odraz monštra. Z pravej ruky mi vyrazil akýsi kryštáloví meč. Rozbehol som sa a vyskočil po dronovy. Znovu ma odrazila no ja som sa nabodol na tú oceľovú pesť. Počul som ako kričí od bolesti. Drony sú totiž pripojené na nervové zakončenia ich pilotov. Teraz mám šancu! Počkal som až budem blyžšie k hlave stroja. Už som tam! Teraz! Plnou silou som vrazil pesťou do stroja. Krv, skraty, oceľ. Všetko a všade. Uvedomyl som si, že som to prerazil naprieč. Kryštáli mi zašli späť do ruky a ja som spadol k zemy. No dron taktiež. Nevládal som vstať no vtedy mi to došlo! Renathe musela zažiť to prerazenie hlavy. Drony totiž simulujú absolútne všetky typi zranení vrátane tých smrteľných. Vyskočil som a bežal som do riadiacej miestnosti ktorá bola hneď vedľa tréningovej haly. Dobehol som tam a doslova som vyrazil dvere. Videl som ako Jane drží v rukách Renathe a díva sa na mňa.
"Čo sa tam stalo Richard?"
"Veď si to videla....."
"Nič sme nevideli odkedy sa v tebe zas prebral gene lumine až pokiaľ si nepadol k zemy a dron bol zničený. Vôbec sme ťa nevideli! Čo si to spravil!?", s plačom sa otočila k Renathe ktorú držala v náručí a triasla s ňou. Nevedel som čo spraviť.
" Jane uhni!"
Dobehol som k nej a vytrhol jej Renathe z náručia. Začal som jej dávať prvú pomoc. Prvý krát! Druhý krát. Tretí krát. Nič! Mali sme už len jednu možnosť. Bola hlúpa ale chceli sme ju skúsiť. Ja som držal jeden drát a Jane druhý.
"Na tri jej to priložíme k srdcu! Jasné Jane!"
"Áno. Vydrž sestrička!
" Tak poďme na to. Raz"
"Dva"
"Tri!"
Priložili sme kábel a stalo sa to. Doslova vyletela zo zeme s pachtením a krikom pomedzi to. Akonáhle sa pokúsila pohnúť Jane sa jej hodila okolo krku a začala jej bozkávať celú tvár s plačom a krikom v zmysle: "už si tu sestrička". Viem, že niesú sestri ale Jane tak stále hovorí Renathe.
" Hej blbec!", to je jediné meno akým ma ona volá.
"Gratulujem! Porazil si ma! To znamená, že môžeš u nás prežiť! No nie, že prežiješ mimo nás!"
"Na to, že si bolartvá si znova dosť bezcitná!"
"Blbec len som si dala pauzu!"
"Áno veď aj srdce si schrupne však", to som nemal povedať. Prebral som sa na izbe z bolesťou medzi nohamy. A na čele som mal fixou napísaný nápis Kre*én.
"Renathe!"
Uvedomyľ som si, že už je takmer sedem hodín večer a tak som sa vydal na večeru no pri prechode halou som uvidel Aerdona a Szuszanu. Vyhýbal som sa im už asitak päť dní absolútne perfektne. Vedel som, že ma sledujú počas tréningu, no nevidel som ich zoči voči. Prišiel som trochu blyžšie aby som počul.
"Vieš, že to je hlúposť!"
"Szuszane! Ja som ho to počul povedať! ....... On si spomenul!"
"Nemožné! Vieš, že by to nemohlo byť tak!"
"Rok Svetla!"
"Nezabúdam!"
"Szuszane.... Mrzý ma, že vieš svoj osud! No vermi, že aj on vie ten svoj!"
"A čo DNA? Čo jeho matka?"
"Ak prejde skúškou..... Jeho mame povieme, že je ..... mŕtvy!"
Mŕtvy? Tak to jej chcú povedať? Milé! Ale je to pre jej ochranu. Počul som nejaké kroky a rozbehol som sa smerom ku svojej izbe. V tom som narazil do Alexa.
"Što ty tu ďeľáješ drugu?"
"A-A-Alex? No ja. Ja. Vlastne...."
"Kľud, kľud drugu. Ja ne vrag.... Možna no ne drugov."
"Čo tu vy dvaja!?", došlo mi, že to hovorí Aerdon a keď som sa otočil len sa mi to potvrdilo.
" Ja z drugom tu pozgavaríme."
"Spasíba Alex, že si kamarátsky ku Richardovy! Videl som ťa dneska na bojisku Richard! Wow!"
"Vďaka Aerdon ale ešte sa mám čo učiť."
"No nič nebudeme rušiť ešte máme so Szuszanou nejakú prácu.'
Skoro som sa rozplakal ale i zároveň vyskočil z kože od zúrivosti z predstavy práce tých dvoch. Nenávidím ho! Zneužíva ľudí, klame im, zobral mi aj ňu! No ajtak mu len opätujem úsmev a s Alexom sa vydám do jedálne.

----------------------------------------------------------
Odkaz pre moju lásku a najvzácnejšiu čitateľku vďaka ktorej vôbec existuje tento príbeh. Láska mrzý ma, že spolu nemôžeme momentálne byť a preto ti píšem tento odkaz. Pretože zakaždým keď si spolu nebudeme môcť písať ani nič tak si len prečítaj toto a spomeň si, že za každým týmto slovom sa skrýva jedno Milujem ťa.