Ostiarius [pozastavené]

Infekcia

"Známa bloggerka Szuszana Saint bola dnes zadržaná za výpomoc teroristickej skupine Clamantes. Taktiež bola označená infekčným stupňom tri!" v tej sekunde sa mi dostali slzy do očí. Prejavilo sa vo mne zdesenie. Szuszana! Ona! Ten vírus! Nemala príznaky! Nemožné! Čo ak to na ňu našili. Tranzit zastavil a ja som z neho vystúpil. No keď som sa rozhliadol, kamkoľvek som dovidel, díval som sa len na staré spráchnivené budovy tovární. Lumine Vire- to je označenie vírusu ktorý vypukol toho dňa....Roku svetla! Počas toho dňa umrelo viac ako jeden a pol miliardy ľudí. '31.12.2069 23:59:56' tento dátum, tento čas si pamätajú všetci, všetci vedia čo vtedy robili až na mňa. Prebral som sa až v nemocnici s reznými ranami po celom tele. Vírus sa prejavuje v štyroch štádiách. Prvé a druhé nieje vidieť na tele, prebieha v tele. Bunky sa pomaly začnú rozpadať a človek pociťuje bolesti. Tretie štádium sa prejavuje "sklenenou kožou". Ľudská koža začne vytvárať akúsi priesvitnú vrstvu pod ktorou sa však začne vytvárať obrovská diera až ku kostiam. Nakoniec štvrté štádium je keď človeka pokrie po celom tele sklenená koža a ten sa doslova rozpadne. Je mi hrozne pri predstave, že už desať rokov sa ľuďom niečo takéto deje. Rok po Roku svetla prišlo DNA s vakcínou. Nevilieči ale spomalý šírenie. Ale Szuszana... Ja nevidel som na nej nič. Jej šaty boli len z jednej látky zakrívajúcej jej hruď a ruky. Následne ako písmeno V schádzali od pŕs až po pás. Videl by som to! Nič tam nebolo! Ani neviem prečo ale zas som mal zo strachu a zúfalstva slzy v očiach. Prechádzal som pomedzi všetky tie továrne až som konečne dorazil na mólo. Tu som mal odbočiť do prava. Lenže v tej sekunde som to začul: " Pozrime sa! Nieje už príliš neskoro na to byť na takomto mieste bol niekto taký mladý?", okamžite som sa vydesene otočil a uvidel som troch chlapov ktorý mi viac pripomínali bojové stroje než ľudí. "Hmm vyzeráš stratene, ale chudobný nebudeš!", " Vy-Vy ste z Clamantes?", začali sa stupídne smiať a kívať hlavou na znak odpovede nie. Už stáli tesne pri mne keď som zrazu začul hlas! "Nechajte ho!", ihneď sa tý chlapy otočili smerom odkiaľ prichádzal ten hlas. No nikoho nebolo vidieť. Zrazu sa však začali rozsvedcovať obrovské reflektori. Uprostred cesty stál vysoký muž.(¤) " Povedal som ustúpte!", pozrel na nich, no oni sa len zasmiali a rozbehli sa oproti nemu. Prvý naňho vyletel pesťou, no on akoby to bola len halúzka ju chytil a skrútiľ dokial sa chlap od bolesti nezačal skláňať k zemy. Potom mu kolenom kopol do sánky tak že pri dopade na zem vypľuľ krv a pár zubov. Druhý po ňom v sekunde vyletel zozadu s nožom, no on sa len uhol, vytiahol z kabátu zbraň a zastrelil toho druhého násilníka priamo medzi oči. Videl som ako ten tretí pomohol vstať prvému a odkulhali preč. V tom sa svetlo reflektorov zmiernilo a predomnou sa postavil hrdinsky vyzerajúci. Vysoký, chudý, hnedovlasý muž v čiernom kabáte so zelenými pásmy po bokoch kabátu. V tej sekunde som povedal jediné. "Aerdon!"