Ostiarius [pozastavené]

Náramok

"Richard tvoja nevlastná mama pracuje u DNA už takmer desať rokov a je tou najlepšou vedkyňou vôbec. Každou sekundou čo pomáhaš tomu zločincovi ubližuješ jej." čo ak má pravdu? Čo vlastne viem o Aerdonovy? Čo vlastne od neho čakám? Veď sa nepokúsil zachrániť Szuszanu tak prečo by bojoval o mňa?! Richard, mysli na tvojich kamarátov, na tvoju rodinu, na seba! Aerdon a Clamantes to chcú zničiť!", z hlboka som sa nadýchol a povedal: "Asi máte pravdu pani Ministerka.", videl som ako sa výťazoslávne pousmiala a ja som sa natiahol aby som uchopil náramok no v tej sekunde ako som uchopil náramok do rúk tak sa to stalo. Začuli sme ohromný výbuch a keď som sa pozrel z okna uvidel som ako sa začalo rozpadať silové pole ktoré chránilo túto budovu. V zápätí som uvidel ako letí ďaľšia raketa. No táto smerovala priamo oproti nám. Zrazu som sa otočil za seba smerom ku stene. Vyskočil som v tej istej sekunde ajko do miestnosti vletela raketa a vzápätí ako som dopadol ani neviem prečo ale ruky som nasmeroval smerom k tej rakete a zas som to pocítil, Tú energiu. No bál som sa otvoriť oči. Po pocítení vlny som otvoril oči a ostal zdesený. Preboha. Moja pravá ruka bola pokrytá akýsimi čierno striebornými kryštálmi ktoré postupne rástli do akéhosi štítu ktorý som držal v ruke. Po obvode kryštálov ktoré mi vychádzali z ruky, mi začala tiecť krv. Mal som pocit akoby tie kryštáli vychádzali z mojej ruky! Prečo? Ako? Som monštrum! Netvor! "Takže ty ho máš", začul som ministerkyn hlas a uvidel som jej telo pod niekoľkými sutinami bytu ktorému chýbal strop jedna bočná a zadná stena. Argrh. Hrozná bolesť! Zrazu sa dívam na to ako sa mi tie kryštáli zase vracajú späť do tela. Strašne to bolí! "To ty máš Gene Lumine! Chyďte ho!", zakričala ministerka a mne bola jasná jediná vec. Že musím spraviť najväčšiu hlúposť aká sa dá spraviť! Rozbehol som sa a skočil. Vyskočil som von z okna a díval sa na obrovský mrakodrap o ktoróm som doposiaľ nepočul. Zrejme to pole ho skrývalo! "Richard! Sprav to znovu! My ťa zachránime!" začul som Aerdonov hlas a došlo mi, že stoja pár metrov od miesta kde sa za pár sekúnd rozplácnem. Nie! Už som to zvládol! No tentoraz to skúsim inak! Naberám na rýchlosti! Vystrem ruku pred seba! Tak a teraz znovu! Vo vzduchu sa akoby odrazím! Zrazu si uvedomujem, že je neskoro! Nestíhnem to! Nie! Zakričal som z plných síl a v sekunde som si predstavil Szuszanu, Tanaku, Jacoba, Aerdona ako sa na mňa dívajú a mávajú mi. Vfom zrazu vidím, že očakávaný náraz neprišiel. Letím od budovy! Keď v tom! Zacítil som akoby sa mi okolo nohy niečo obmotalo. Pozrem sa dole a tam droidka. Držiaca druhý koniec lana pripravená chytiť ma. Dopadol som priamo do jej kovového náručia. Tak počkať kde je Szuszana? "Asi by ťa zaujímalo kde je Szuszana však?" keď ma zložila droidka, ihneď mi Aerdon položil túto otázku a ja som len prikývol. "Tak sleduj ako sa skáče z budovy!" ostal som zdesený! Szuszana vyskočila z poschodia ktoré bolo nížšie. Došlo mi, že ministerkyna kancelária bola ako výťah preto som vydkočil z mrakodrapu ajkeď som si myslel, že som na prízemí. Vydel som ako sa Szuszana zachytila o sklenené paneli budovy akýsimi klabkami. No v tej sekunde sa to pos*alo! Jedna z klabiek povolila a Szuszana sa zrazu pustila aj tej druhej. "Szuszana!" rozbehol som sa a vyskočil som do vzduchu. Podarilo sa to! Zas sa mi zjavujú tie platne pod nohamy. Letel som ako o život! A posledné tri poschosdia od zeme som dostihol Szuszanu. Z plných síl som do nej narazil a preleteli sme sklom budovy. Bolo to ako včera no len bolestivejšie. "Richard!" ona na mňa znovu hovorý! "Ano?", "Aerdon vedel, že ma zachrániš! No ajtak ďakujem!", ten hajzel! Ale ajtak som rád, že som to zvládol "To je v poriadku, ale počkaj! Tie klabky! Ten skok! To všetko plánoval?" ona len kývla hlavou a ja som zostal zdesene, naštvane ohromený. Po chvýľke sme zliezli po lane ktoré nám nastrelila droidka. "Tak čo chceš byť jeden z nás?" po tejto otázke som si chytil lavú ruku a zistil som, že na nej mám ministerkyn náramok. Našťastie som nezapol ešte jeho systém. Takže teraz to tu je! Ďaľšia obrovská kvapka môjho dažďa. "Áno!"