Ostiarius [pozastavené]

Akcia

Stáli sme vo vrtulníku. Pozrel som sa na Aerdona a ostatných. Krvou mi prešiel mráz. Vážne sa chystám skočiť?
"Hej Ostiario! Drž sa!" povedala Renathe a pousmiala sa.
"Druzja! Tridsať sekund!"
Boli počuť mohutné explózie a mne bolo jasné, že 7km pod nami sa dejú hrozné súboje.
"Okej! Vy prijéchali na plaščátku!" oznámil Jason ktorý pilotoval.
"Ideme na to!"zahlásil Aerdon a pomaly sa začal otvárať otvor na zadu vrtulníku. Bolo vidieť ako sa Alex teší a výska od radosti. Keď v tom som to začul.
" Will tu je Aerdon je čas na C4. Teraz!"
Všetci sa rozbehli smerom k otvoru a Aerdon ma strhol za rameno tiež. Ani som nevedel ako ale padal som. Na tvári som mal masku a díval som sa dole. Mohutné výbuchi a výstreli. Noc bola jasná a tak sme videli všetko. V tom obrovská explózia modrej farby. EMP... Určite ho Will aktivoval. Díval som sa ako nám pred očami akoby začína horieť vzduch. To bolo zrejme to ochranné pole. Keď v tom. Videl som výbuchy zo zeme.
"Takže C4 sa zahájilo. Tým E ručne odpálil nálože! Spustite padáky!" zahlásil Aerdon cez vysielačku a ja som prudko škubol za lanko. Padak so mnou trhol a vyrovnal ma. Klesali sme a čím som bol nižšie tým väčší krik umierajúcich som počul. Keď.... Dopadli sme na zem. Uprostred kedysi zeleného parku teraz plného sutín.
"Ostiario!!TERAZ!"
Otočil som sa smerom ku soche v tvare DNA. Zrazu sa socha začala nadvyhovať a predomnou bol uzamknutý vchod. Vedel som čo spraviť. Z dlane mi vyrazila obria čepeľ. Z plnej sili som sa rozbehol oproti dverám a pruko švihol cez ten kov. Vo dverách sa zjavila šikmá riha. Renathe do nej začala ukladať nálož a všetci sme odstúpili. Aerdon namieril na nálož a vystrelil. Dvere sa doslova roztrhali zo vnútra. Vošli sme dnu a zistili sme, že sme vo výťahu. No než sme stíhli všetci nastúpiť. Renathe strhol dron. Prišli sme neskoro už sú tu drony. "Renathe!" zakričal Alex. A skôr než ho stíhol zastaviť Aerdon vyletel z výťahu a rozbehol sa za ňou. Zostali sme len ja Aerdon a Szuszana.
"Idiot. Riskuje len kôli Renathe!" skonštatoval Aerdon a bolo vidieť, že je naštvaný.
"Takže. Zmena plánu. Szuszana. Dostaneš sa na 13poschodie. Odtial nás budeš istiť. Ja idem na 25. Postaram sa o cestu von. A ty Richard. 27 poschodie je tvoje. Vieš aká je úloha. Hladaj tubu podobnú tej ktorú si si vtedy bodol do nohy. Výťah zastal. "sme tu!" povedal Aerdon a keď som vyšiel von okolo mňa bola obrovská hala v tvare valca smerovala smerom hore takže som sa dostal na 27 podlažie. Bolo vidieť desiatky vedcov čo sa tvárili akoby sa nič na povrchu nedialo ale aj stovky vojakou a všetci mierili na výťah. V tom ma sotil Aerdon a so Szuszanou opretou o chrbát začali strielať do všetkých strán. Rýchlo som sa rozbehol smerom ku hale 27 za pár sekúnd sa mi stratili z očí a ja som sa o nich začal báť. Dobehol som ku chodbe o ktorej sme hovorili s Aerdonom už na začiatku. Takmer som do nej vbehol no na poslednú sekundu som si všimol skener. Okej... Musím sa sústrediť. Ale... Ako to mám spraviť? Ako mám nechať porásť kryštálmi celú miestnosť? Zrazu... Z vysielačky sa ozval Szuszanin krik a Aerdon: "Ostiario Rýchlo!!!!" vrozbehol som sa do tej hali a vrazil som rukou do zeme. Od mojej ruky sa začala šíriť vlna kryštálov. Všade okolo mňa. Cela hala bola v okamžiku pokritá. Bolo to... Ako za roku svetla. Stál som pred dverami ktoré vyzerali nedobytne. No keď som len jemne vrazil do kryštálov na tých dverách celé popraskali a druhým kopom do nich sa aj rozpadli. Vošiel som dnu. Všade boli samé holografické simulácie DNA. V tubusoch uzamknuté kúsky ludských tiel porastené sklenenou kožou. V tom som cítil ako mi spoza hlavy zaznelo odistenie zbrane.
"Ani sa nepohni!" zavelil mne veľmi známi ženský hlas.
"Katarína?"
"Čože?" vtedy mi došlo, že som to povedal na hlas. Rýchlo som sa zvrtol s narovnanou nohou a tak som ju podkol na zem vytrhol som jej zbraň z ruky a rozbehol sa od nej no nepomohlo to.
"Nedovolím ti to zobrať nech si kto si!" dobehla za mnou a ja som sa otočil smerom ku nej.
"Oh... Nie... Nie... Nie.... Nie.... R-Richard?"