Ostiarius [pozastavené]

Ostiario

Stál som tam. Cítil som ako mi stále pulzuje v žilách gene lumine, keď som si nenápadne vytiahol komunikátor, zapol som si na ňom zrkadlo. Uvidel som to ako mi zmutovalo oko tak ako predtým. No teraz..... Tak ako už predtým mi z oka vycházali čierne žilky no teraz sa rozšírili. Mal som ich takmer cez pol tváre. Ani som si nevšimol, že aréna okolo mňa sa vyžistila a ludia všade okolo mňa skandovali moje meno.
"Gratulujem." skoro som vyletel z kože keď som započul Aerdonov hlas spoza mňa. Len sa pousmial, prišiel ku mne blyžšie a pošeptal mi: "Si jediný kto ma porazil a za to ti gratulujem ale... Predsalen... Čo si to pošeptal Troxovy?" rozosmial ma a ja som mu zopakoval to iste čo si odomňa vypočul Trox vydel som ako sa zasmial a poplácal ma po chrbte.
"Drugu!!!!" započul som ako na mňa naraz kričali aj Alex aj Jason. "Sama chvaľa!" prvý krát som počul prehovoriť len tak Jasona. Podali mi ruku a potom ma aj objali. No pre mňa to bolo ako by ma priškrípli do drtičky.
"Richaaard!" dobehla za mnou Jane.
"Vedela som, že to zvládneš no nečakala som, že sa stane toto!", objala ma a vrazila mi inekciu do chrbta. Ihned sa ku mne pritisla a povedala nech nič nerobím, žwvraj to zmierni gene lumine. Poďakoval som sa jej a ona mi len pripomenula nech nezabudnem na slub čo som jej musel dať.
" No teda v Clamantes bude o blbca naviac! Poď sem nech ťa obíjmem." videl som niečo čo by som nečakal ani v najdivnejšom sne. Renathe mala nasadenú bionickú ruku. Bolo to zvláštne. Úplne ju to zmenilo.
"Ešte tridsať sekúnd mi na ňu zíraj a namiesto objatia ti vrazím."
"Oh.. Prepáč Renathe!"
"Buď ticho a obíjmi ma! O a ďakujem za to, že si Troxovy nakopal riť. Aspoň viem, že nieje len nahovno pilot ale aj bojovník." objali sme sa a obaja sme sa na seba pousmiali. Počul som ako potom šepkala Jane kedy si konecne bude môcť zložiť tú sk*rvenú ruku ako povedala. Takže ju asi Jane presvedčila aby si ju zobrala na túto ceremóniu. Všetci odyšli. Už sme tam stáli len mi dvaja. Ja a ona. Len ja a Szuszana. Len mi dvaja.
"Ahoj." povedal som a pousmial som sa.
"Zvládol si to." odvetila a nenápadný úsmev mi opätovala.
"Tá báseň bola krásna."
"Ešte stále na nej pracujem"
"Ako sa bude volať?"
"To zistím až dnes večer."
"Ako to myslíš dnes večer?" opýtal som sa mierne zaskočený.
"No asi až po tvojej ceremónii.", ceremónii? Čo tým myslí?
" Akej ceremónii?"
"No vlast--"
"Szuszana!! Poď!" ozval sa spoza mňa Aerdonov hlas. Videl som ako sklopila hlavu a odyšla. Otočil som sa smerom k Aerdonovy. To sú tie chvýle keď mnou prechádza hnev a predstavujem si ako moc si prajem ho zabiť.
"Tak poď aj ty!" skonštatoval a natiahol ruku smerom ku mne. Ja som ho v hneve iba obyšiel. Chcel som sa rozbehnúť do svojej izby a uzamknúť sa tam no.... Keď som mieril na moje podlažie zastavil ma Will s vetou, že ma všetci čakajú pred hlavnou budovou. Najprv som ho chcel odignorovať no potom mi to došlo. Čaká tam na mňa aj Szuszana, Renathe a ostatný. Keď som vybehol z budovy už všetci sedeli v jeepoch. Ja som si sadol do Jeepu ku Renathe, Jane a Willovy. Celu cestu nič nepovedali. Zastavili sme pri starej stanici metra. Jednej z tých jtore používali Clamantes. Bolo počuť otrasy a mne došlo, že nám ide vlak. Metro zastalo. Bolo úplne prázdne a mi sme sa viezli bohvie kam. Po polhodine cesty sme prišli na miesto. Vyšli sme niekde uprostred Londýna to čo tu bolo, bol to odpad. Zničené obchody a v strede stará zničená čierna katedrála. Tu sa to vraj stalo. Odtialto vraj prišla prvá vlna... Vošli sme do obrovského, gotickécho kostola. Bol dosť zničený. No všetky lavice boli bez sutín. Aerdon ma zaviedol do akejsi podzemnej kabinky ktora bola hned pri vstupe. Prikázal mi nech si oblečiem rúcho ktore mi dal Will. Obliekol som si rúcho a keď som chcel výjsť von zistil som že je zamknuté. Ubehla asi štvrť hodina a dvere sa konečne odomkli. Stál v nich Jason.
"Je čas."
"Čas na čo?" moja otázka vyznela zrejme hlúpo.
"Čas na to aby si sa aj pre ostatných stal našou rodinou. A aby si dostal prezývku."
"Jason ale veď vy nemáte prezývky."
"Máme len... Už ich nepoužívame."
"Aké sú?" len sa zasmial a naznačil mi aby som vyšiel zas do katedráli. Vydel som ako sú všetky miesta obsadené. Čím som išiel blyžšie ku oltáru kde stál Aerdon. Tým výššie hodnotené tými sedeli pri mne. Úplne v predu sedel tým Alfa. Díval som sa ako mi Jane začala mávať až pokial ju neupozornila Renathe nech prestane. Pozrel som sa do očí Alexovy no ten sa len pousmial a kývol hlavou. Všade bolo ticho. Kráčal som až k oltáru kde som si mal na tichý príkaz Jasona poklaknúť.
"Richard Newton! Týmto slávnostne odprisiahni, že budeš ctiť! Brániť! Bojovať! Za Clamantes! Že uprednostníš život priateľov pred svojim! Že nikdy nebudeš bojovať na strane zlého! Že nikdy sa nezopreš smeru pravdy!" je to tu.
"Prisahám!"
"V tom prípade" Aerdon zobral do rúk meč z oltára a zapálil jeho čepel. Najprv mi sekol po lavom ramene.
"Od dnes...." potom po pravom.
"Nech si známy ako....." a potom sa dotkol kapucne ktoru som mal na rúchu.
"Ostiario!"
Všetci povstali a začali kričať "Ostiario!" všetci jásali a kývali. No najviac pre mňa znamenalo to keď som videl ako sa Renathe vynorili slzy v očiach a Jane jej ich rýchlo utierala. Ceremôniu sme museli ukončiť aby nás nevypátralo DNA. Rýchlo sme naskákali do metra a vyrazili sme späť na základňu. Dali sme si honosnú večeru kde si doslova každý užíval. Isté páry si užívali viac než len jedlo. Nenápadne som sa odtial vytratil a zmyzol som na strechu hlavnej budovy. No nebol som jediný kto tam stál.
"James?"
"Áno Richard?" Ardon tam stál a len sa díval na hviezdy. Videl som ako tam mal dve plechovky energetického nápoja.
"Prečo Ostiario?"
"Hah.... Vieš, má to viacej zmyslov a dôvodov no.... Jeden z tých hlavných je ten, čo si povedal Troxovy pri skúške: "Pamätaj si, že ja som ten čo ti vystrojí pohreb!"... Ostiario znamená v preklade hrobár." dopovedal to a pousmial sa na mňa. Podal mi druhú plechovku energeťáku. Pripili sme si. A potom len povedal.
"Tak už vystroj pohreb DNA, OSTIARIO!"