Ostiarius [pozastavené]

Tiché záhady

Terč!
Terč!
Terč!

Wow je úžasná!! Nie je ešte lepšia než len to! Za každým, skutočne zakaždým sa strafí presne, jej odchyľka je 0,9mm. Je to ako kúzlo. Dvadsaťdva nábojov a ona ich vždy vystriela presne do hlavy alebo srdca!
"Ja...ehemm... Szuszana?!"
"Ideš!"
"Čo? Szuszana ja len som sa chcel niečo spýtať! Ja vieš... Neviem asi niesom na toto stavaný!"
"Ále srab nám tu zdržuje!", počul som ako sa Trox posmieva a nezostalo mi nič iné len doslova vytrhnúť Szuszane zbraň z ruky a postaviť sa oproti terču.
" Najprv si to ch....",oh dočerta! Tlačí sa namňa zo zadu. Cítim ako sa jej telo opiera o moje a ešte chce aby som sa sústredil? V tomto stave sa neviem ani hnúť.
"Richard!!! Strieľaj!"
"Čo? Počkať!" musím sa to naučiť! Zvládnem to pre ňu! Pre teba Szuszana! Stlačil som spúšť. Cítil som ako ten výstrel preletel celým mojim telom. Pokračoval som. Znovu, znovu a ešte raz. V tom mi to došlo! Zas tá žiara! Tentokrát to bolo iné! Akoby strieľaľo niečo iné než ja. Spevnil sa mi postoj a vyhodil som vystrieľaný zásobník a vložil som nový.. Ideme nanovo! Vlož, zaisti, povoľ, pevne schyť... Namier. Paľ! Strielal som ako o život pokiaľ mi nedošli náboje. Idem na to!
"Terč!", zavelil som akoby som im všetkým velil a očakával som úspech. No očakávania sa rozplynuli.
" päť! Trafil si sa päť krát do terča! Som sklamaná!"
"No ale pekná show Richi keď si nám ukázal tie tvoje žiari a to aký si nechutný tvor po tom géne! Fuj mať ten ksicht aký si mal ty. Fuj grcal by som!" , bolo mi nanič. Zas som zlyhal. Je to akoby som sa zas ocitol tam. Každý deň po škole som chodieval po jednej ulici v centre okrsku. Nič tam nebolo len tma a trosky. Cítil som sa akoby som tam bol znovu. Prečo? Prečo? Doriti! Odpovedzte mi niekto! Prečo mám ten gén! Prečo sa dostala ku mne keď sa zranila! Prečo som ju zachránil! Mal som všetko! Mal som Tanaku! Vážne som ju v duši Miloval? Koho milujem? Szuszana, Tanaka. Szuszana, Tanaka!!!!! Je to ako krik! Všetko! Všetko som stratil! A teraz keď sa dívam na to ako sú sklamaný je mi nanič!
"Neboj sa! Aj ja som sa učila! Pamätaj som pri tebe!"
"S-S-Szuszana?!" , bolo to akoby to bola zas ona! Tá Szuszana ktorú milujem!
"Poď za mnou!", zavelila a zaviedla ma na druhý koniec tejto základne ku schodisku. Keď sme ho vyšlapali objavil som to! Bolo to krásne! Stáli sme v sutiná starej časti okrsku. Uz tu žije len spodina a nič viac. Ale ten výhľad. Celý Londýn! Žiaril! Zrazu si sadla na múr tej budovy. Stačilo aby sa jej zatočila hlava a bolo by po nej.
"Všetci sme sa učili a všetci sme začali! Prepáč.."
"Szuszana? Čo sa deje?"
"Bola to lož!"
"Čo?"
"Nikdy sme ťa nesledovali! Dúfala som, že si spomenieš! Myslela som, že sa ti vráti pamäť ale ani po tomto tu sa nič nedeje! Richard... Prepáč za moju vieru ktorou som ťa ranila!"
"Na čo si mám spomenúť?"
"Chceš vedieť prečo sme ja a Aerdon najlepší strelci? Učili sme sa niekde kde dnes už nič neni... Len voda a zvyšky pevniny ktorá je radioaktívna."
"O čom to hovoríš?"
"Pred rokom svetla sa to volalo Japonsko. Po roku svetla....okrsok 18!.." preto Aerdon vtedy spomenul 18 okrskov."...boli jediný ktorý oznámili, že nechcú spolupracovať s DNA. Dodnes si ten deň pamätám!"

* * *

"Mami! Mami! Moooc chcem toho plyšáka je KAWAII!"
"Nie zlatko! Už som ti kúpila dosť vecí"

Dívala som sa na toho chlapčeka, ako moc prosíkal o hračku. Všetci v Japonsku sa tvaríli akoby žiadny rok svetla nebol. Mala som osem a Aerdon sa o mňa staral ako o mladšiu sestričku. Keď v tom.
"Mami, mami!!!!!! Padá hviezda!!"
"Ale zlatíčko! Cez deň nepadajú hviezdy!"

Aerdon ku mne dobehol a ja som sa dívala ako kamsi k hraniciam Tokya dopadá horiaca bomba. Keď dopadla. Bolo ticho. Nič. Nikto nedýchal. Nikto sa nehýbal. Prišlo to videli sme ako sa na nás rúti tsunami. DNA.... V ten deň zhodili Jadrovú bombu do oceánu tak aby vzniklo tsunamy. Aby začali zemetrasenia... Zničili všetko! Zabili všetko!
* * *

Videl som jej oči plné sĺz a paniky. No ako to prežili! Akotože a prečo sa od siedmych rokov učili strieľať? Prečo boli spolu? "Szuszana?" , prišiel som k nej a začal som ju hladiť po chrbáte.
"Rútila sa na nás vlna. Plakala som, strašne moc som prosíkala o pomoc. Aerdon ma len obíjmal a hladkal. V tom. Než na nás narazil prúd vody. Postavil sa pred nás dron. Pilot ktorý ho riadil ho riadil z vnútra. Bola to stará generácia ktorá mala miesto pre troch ludí vo vnútri stroja. Ten pilot s dronom si na nás ľahol a vytvoril akúsi dutinu, ktorá sa ajtak zaplnila rýchlo pretekajúcou vodou. Takže nás začal sťahovať prúd. Ten pilot si otvoril svoj vlastný kokpit a natiahol ruku. V tej sekunde mu cez tú ruku preletel ocelový plát alebo niečo také. Nemám na to moc spomienok len viem že nás stiahla dnu druhou rukou, ajkeď riskovala, že vypadne a umrie aj ona.....Videla som ako riadi jednou rukou lebo namiesto tej druhej mala len krvavý kus uniformi."
"Renathe!", len ticho prikývla a plakala ako o zivot. Len som ju obíjmal a hladil. Oprela sa o moju hrud a plakala.
"Renathe... Porušila rozkaz ktorý znel: nezachraňujte nikoho kto patrí do 18steho okrsku.! No ona nás zachránila. Potom ju vyhodili ako veterána. Prišla o ruku a celé týždne plakala a bola v depresiách. Vtedy mala len 15násť a už riadila drony. Pár rokov sa o nás starala dokiaľ Aerdon dovŕšil dvanásť rokov. Potom vzniklo...."
"Clamantes!", vyhŕkol som a Szuszana len prikývla.
"Prosím pridaj sa k nám Richard. Ja ťa m...", moje srdce sa rozžiarilo a bolo jasné, že obaja myslíme na to isté.
".... m-M-...Richard ja ťa.....mám rada!", obaja sme uzreli sklamanie v očiach toho druhého. Zrazu sme sa obaja postavili a pozreli sa na mesto posadnuté nocou. Potom sme pozreli na seba a pousmiali sa. Zrazu ku mne pristúpila a boli sme tak blýzko seba, že sme sa dotýkali telami. Bol som o pol hlavy vyšší než ona. No ajtak som sa k nej naklonil. A letmo sme sa pobozkali na pery. Cítil som ako schytila moju ruku. Konečne som šťastný!

KONIEC KAPITOLI

Nuž a teraz poďme na niečo iné..... Ja ĎAKUJEM VŠETKÝM ČITATEĽOM tohto príbehu a zároveň by som Vás skutočne chcel požiadať o to aby ste zanechali svoj názor na tento príbeh v komentároch. Čo sa Vám páči a čo Vám pre zmenu vadí..... Veľmi rád prijmem aj kritiku. Mimochodom upozornenie, že mi nejde gramatika je jediná vec ktorú nemusíte komentovať.
Ďakujem

-Ostiario