Ostiarius [pozastavené]

Príjmacia Skúška

Je to tu. Sú tri hodiný ráno a ja som na nohách. Neviem prečo ale nemôžem spať. Nemám strach. Skôr zvedavosť. Obliekol som si kabát od Aerdona do vrecka v ňom som si skril komunikátor. Na pás si zapol zbraň od Alexa a Jasona a do vrecka na uniforme som si skril tubu od Renathe. Otvoril som dvere a pozrel  rozhliadol som sa po chodbe. Nikde nikto nebol. Mal som izbu uprostred chodby. Oproti mne bola len stena na ktorej stredom prechádzal červený pásik. Vraj toto tu bola kedysi nemocnica. No potom ..... Rok svetla veľa zmenil. Pomaly som odpočil do prava a vyšiel po schodisku na strechu budovy. Oprel som sa o zábradlie a díval sa.
"Hovoril som si, že dlho nepospíš!"
"James?"
"A koho by si tu čakal?"
"Ja neviem..."
"Pozri na hviezdy.... Už sa teším až sa raz na ne pozrem aj od iného miesta než je toto."
"James.. Ty?... Kto si?"
"Vieš lepšie ako ja kto som. Ver mi Richard. Som tieňom ktorý stojí pri tvojich nohách. No ty o tom nevieš."
"Čo tým myslíš Aer-", než som to stíhol dopovedať doslo mi, že mi bodol akúsi látku do tela. Znova padám k zemy.
Au moja hlava. Znovu. Kde to som? Je tu tma. Počujem silné údery. Akoby sa ku mne priblyžoval dron. Jediné čo to tu osvetluje sú pásiky na mojom kabáte. Tak počkať ja mám svoj kabát! A všetko je v ňom. Vďaka bohu! Údery zosilujú keď zrazu.
" Tu si!"  akási klietka v ktorej som bol odletela a predomnou sa zjavila obria aréna tvorná sutinami a ohňom. A oproti mne stál dron s hlasom Troxa.
"Tak teba si ty jeden špinavec podám z chuti."
Dohovoril a ja somvidel ako na mňa letí oceľová päsť. Pristál som o tri metre ďalej. Keď v tom. Zbraň! Renathe a Szuszana ma naučili najslabšie miesta dronov. Vytihol som ju. Odistil a rozbehol som sa proti dronovy ktory len čakal na to ako ma dorazí. No ja som stihol v poslednej sekunde než do mňa znovu narazila päsť stlaciť púšť a úspešne prestreliť procesor drona. Stroj sa ihneď vypol a ja som tentokrát letel až kým ma nezastavili sutiny akéhosi domu. Myslel som, že už bude klud. No nepočítal som s jednou vecou. Cocpit dronu sa otvoril a ja som sa díval na to ako z neho vychádza Trox. Zúrivejší ako kedykoľvek pred tým. Mysli! Mysli! Mysli!
"Teraz ti už nikto nepomôže ty úbožiak!", pomoc! To je ono! Vytiahol som tubu ktorú mi dala Renathe a schoval si ju do dlane aby keď bude stáť nadomnou smerovala naňho spodnou časťou. Už stál takmer pri mne keď som sa pokúsil postaviť no nevyšlo to. Keď v tom.
" Ja ti ukážeee...." stlačil som tubu a skôr než stíhol dopovedať vetu do tela schytal paralytickú strelu. Zvalil sa vedla mňa. A vo mne sa nazhromaždilo toľko adrenalínu, že som bol schopný zbovu vstať. Postavil som sa nad neho a prilozil mu hlaveň k čelu. Hlavou som sa naklonil k jeho uchu a zašeptal som: "Pamätaj si, že ja som ten čo ti vystrojí pohreb! No ak budeš stáť pri mne budem ten čo ťa od tvojho pohrebu ubráni!"
"Dósť!!!" ozval sa mohutný hlas a ja som videl ako sa mi nad hlavou začalo rozpadať silové pole a ako sa ocitám v male aréne kde som bol aj prvý krát. Všade vôkol mňa ludia. Všetci držali v ruke zelené alebo červené svietiace kamene.
"Je čas na pravú skúšku!", začul som aerdonov hlas a hneď mi bolo jasné čo sa deje. Videl som ako všetci s cervenými kameňmi začali tlieskať a došlo mi to. To sú stávky.
"Ak nezomreš patríš k nám!", odvetil Aerdon.
" A ak vyhrám?" povedal som s aroganciou a pousmial som sa no aerdon len pokrútil hlavou a všetci vybuchli smiechom. Trox už bol preč a ja a Aerdon sme stáli proti sebe.
"Tak čo Richard! Pripravený?"
"Viac než kedykoľvek" odpovedal som.
Rozbehli sme sa proti sebe a začali sme si vymieňať päste rana za ranou. Vrazil mi do brucha a ja som začal padať k zemy keď v tom som mu podkopol nohy a on spadol zarovno so mnou. Dokonca sme sa aj rovnako rýchlo postavili. Vrazil mi a ja som pristal meter od neho. Vydel som ako si do ruky zobral dlhú kovovú tyč a začal smerovať ku mne.
"Čakal som viac. Preco nevyužiješ gén?", pozrel som naňho a v poslednej sekunde som sa vyhol prebodnutiu. Vytiahol som zbraň a začal som po ňom strielať no triasli sa mi ruky a ja som sa ani raz netrafil. Zbraň som zahodil a začal som utekať do mraku prachu ktory okolo nas vznikal. Skril som sa do jednej sutiny keď v tom. Ak vyhrá neuvidím Szuszanu! Už nikdy! Som monštrum ! Som monštrum! Nie! Som bojovník! Zas som cítil tú energiu v tele. Vstal som a začal som sa vracať naspäť. Vydel som ako sa Aerdon vydesil keď ma uvidel.
" Tak si sa pohral! Teras som na rade ja!" povedál som a bolo vidieť ako sme sa obaja pousmiali. Rozbehol som sa a stale som ihneď oproti nemu. Vrazil som mu no on sa posúval v tej istej polohe. Rozbehol sa oproti mne a začali sme bojovať. Rana úder úhyb úder! Zrazu sme prestali a on si vytiahol zo zeme trčiacu katanu. Rozbehol sa iproti mne a ja som si všimol ako mi spod dlane vyrážjú kryštáli. Sformovali sa do cohosi podobného katane. Stíhol som to v čas na odrazenie útoku. Znovu som mu podkol nohy a keď dopadol na zem a chcel som spraviť posledný ťah..
"Richard!"
"Szuszana? Č-čo tu robíš?"
"Milujem ťa Richard! Milujem ťa!", tak počkať! Toto by Szuszana len tak nepovedala. Rýchlo som vyskočil a predstavil si že stojim za Aerdonom. Premiestnil som sa práve včas. Pár sekúnd pred posledným seknutím. Z plnej sili som sotil Aerdona k zemy a priložil mu katanu ku krku. Všetci stíchli. Každý kto skandoval čokoľvek. Ktokoľvek nič nepovedal.
" Víťazom sa stáva Newton!"
Oznámil roztrasený hlas do mikrofónu. Takže som vyhral?