Ostiarius [pozastavené]

Nie!

"We all know the way! We all had something to say!" dočerta! Čo to je za pieseň? Takúto hrôzu počúva len jediná osoba na svete. Tanaka!Keď som im po boji povedal nie, niečo mi podali injekčnou formou do nohy. Keď som vstal z postele a rozhliadol som sa len som sa ujistil v tom, že som u Tanaky.... Počkať! Táto postel! To neni hosťovská izba! No k*rva! Prečo nieje ustlaný druhý paplón?! V tej sekunde som uvidel Tanaku ako vyšla z kúpeľne a rukami si držala uterák. Do riti! Snad sa nič nedialo! Či? V sekunde ako si ma všimla so zdesením v očiach zdvyhla ruky a mne došli dve veci. Za prvé to, že okrem tieľka na sebe nič nemám a za druhé, že momentálne Tanaka nemá ani to tielko. Po vlne vreskotu ktorý spustila mi na hlavu letel jej audiodenník. Nanešťastie pre ňu sa na ňom spustil odkaz: "Dnes u mňa spí Richard! Ajkeď sa opil a okradli ho! Tak ajtak povedal tomu taxikárovy nech ho zavezie ku mn..", v tej sekunde už dobehla k denníku a vypla ho. Nahla sa ku mne a podala mi ruku. Problém bol v tom, že si všimla moju reakciu na jej telo. Tú facku som dostal neprávom! No ona trvala na tom, že si za ňu môžem sám. Po chvýli mi podala moju školskú uniformu. Bola vypraná a zašitá. Ach tá Tanaka. Som rád, že ju poznám. Mám ju rád. Neprežil by som bez nej ani deň! "Hej Tanaka!"oslovil som ju keď som vedel, že už sme obaja oblečený a ten trapas sa skončil. Ajkeď sa bojím zistiť čo sa tu dialo ale už to nechám tak. "Áno Richard?","Nebol ten taxikár z dnešnej noci, taký hnedovlasý vysoký celkom pekný a mladý chalan? Možno bol v čiernom kabáte."pozrela na mňa akoby som bol z iného sveta. "Ty si ho pamätáš? Veď si včera bol tal opitý, že si sotva povedal moje meno." ach, Aerdon tak takto si sa ma zbavil. "Hm ani si moc nepamätám. Skôr som typoval! Tanaka ja......ďakujem! Ďakujem za to, že si sa o mňa postarala!". Tanaka sa začala červenať a ja som ju pohladil po vlasoch, čož spôsobilo to, že na pár minút utiekla do kúpelne aj zo svojim denníkom. Keď vyšla z kúpeľne došlo nám, že náš tranzyt za desať minút odýde zo stanice. Celú cestu ako sme bežali na stanicu tak ma niečo tlačilo v saku. Keď sme nasadli do tranzytu Tanaka išla o dva metre ďalej k conection stamp machine a kúpila nám lístky. Využil som chvýľu a pozrel som sa čo tam mám. Oh môj bože! Vytiahol som EXS-354. Je to zbraň vytvárajúca elektrické pulzné pole. Prečo by mi ju Aerdon dával? "Richard!!!!",zas som sa pozabudol a nevnímal Tanaku. "Prepáč Tanaka! Prosím zopakuj čo si sa pýtala?", "Richard čo sa ti včera stalo?", po pár sekundách premýšľania som vymyslel akúsi bájku o tom čo sa včera vnoci stalo. (#)Nuž dokial som dohovoril svoju verziu príbehu už sme stíhli doraziť aj do školy aj vojsť do triedy. Niečo je však iné! Prečo sa na mňa všetci dívajú? Prečo si všetci šeptali niečo v zmysle: "To je on! Oni ho hladajú!", čo sa deje? V tej sekunde sa to stalo! Spustil sa alarm a všetky dvere na školách sa uzamkli, keď som sa pozrel z okna uvidel som zástupy nápomocných ako obkľúčili školu. V priebehú pár sekúnd sa otvorili dvere do našej triedy a vošla ona! Ministerka Bezpečnosti a nápomoci ľudu! Vysoká krátkovlasá tridsaťpäť ročná žena. Postavila sa ku katedre a začala hovoriť. "Drahý študenti, ste budúcnosťou, ste nádejou! Vy ste tým o čo sa staráme! Tým čo chránime! No jestvujú ľudia čo si toto neprajú! Tý ľudia sú zlý, a tvrdia, že chcú dobro! Nevyčítame Vám ak ste im podlahli len chceme aby ste nám pomohli! Pomohly v splnení snov ktoré nám dalo DNA! Teraz poprosím Richarda Newtona aby sa postavil a išiel s nami!", Nie! Toto sa nemalo stať! Ja.... Čo mám spraviť Aerdon? Pomoc! Nie! Je to len a len na mne! Tak idem na to!