Ostiarius [pozastavené]

Útek

"Katarína... Prepáč." oči sa jej zaplnili slzamy a objala ma. No potom.
"Richard... Ty.Ty máš v sebe Gene Lumine? P-Prečo? Z-Zabije ťa to!"
"Katarína ty... Poznáš Gene Lumine?"
"Ja som ho objavila aj s tvojim otcom. Pred jedenástimi rokmy."
"Ta-Takže? Rok svetla? Ta genocída... To všetko! Ty a môj otec? Za to všetko môžeš ty!" z ruky mi vyrazila čepel a mne bolo jasné, že sa ma začína báť.
"Richard! Chceli sme liek! Našli sme ho! Už vtedy! Len tvoj otec.... A James a Alice.... Oni všetci proste.... Všetko bolo inak. Rok svetla nebol našou chybou. Ja a tvoj otec sme to objavili ale DNA a Ministerka Sterthrová to využili. "
"A-Alice a James? Katarína kto si?"
"Volám sa Katarína Newton manželka Richarda Newtona staršieho. Tvojho otca. A taktiež som tvoja pravá matka. Keď sa pred desiatimi rokmy stal rok svetla. Myslela som, že neprežili a ty si mal amnéziu pre--" spustil sa otrasný piskľavý zvuk. A varovanie nech sa všetci evakuujú.
"Richard prečo si tu?", prerušili sme rozhovor a ja som rýchlo vyhrkol.
" Ten tubus s látkou! Potrebujem ho!" bolo vidieť ako jej oči boli ponorené v slzách no ajtak vypla bezpecnostne zariadenia a dala mi ten tubus. Ajtak som stále nechápal ako je možné, že EMP nevyradilo elektrinu aj tu.
"Richard.. Synček.... Mrzý ma to všetko čo sa stalo. Snad sa ešte stretneme. Daj si pozor na obsah toho tubusu. A vezmy si aj toto." podala mi čipovú kartu pre túto budovu.
"Katarína. Budú vedieť, že si nám pomohla!"
"To je jedno! Len už preboha bež!"
"Zbohom mama!" zakričal som a rozbehol som sa ku výťahu.... Tam som sa dostal celkom bez problémov až na ten moment keď.
"Stáť! Ani sa nehnite!" z každého poschodia na mňa mierilo aspoň dvadsať vojakov. K*rva.. Takže takto to má skončiť? Zrazu sa za mojim chrbtom otvoril výťah.
"Tak čo? Mieniš na nich čumieť?" opýtal sa Aerdon a vletel som za ním a Szuszanou do výťahu. Dvere sa ihneď zavreli a bolo vyidieť ako sa do nich otláčaju guľky.
" No fajn. Jedna kart nám stačila na vstup do výťahu a druhú dezaktivovali hneď po dotknutí sa 27 poschodia..... Na cestu hore už nemám aké vstupy využiť." začal nadávať Aerdon a ja som pochopiľ akú veľkú výpomoc mi zaručila Katarína.
"Tu máš!" podal som Aerdonovy kartu a bolo vidieť, že ihneď vedel kto je jej majiteľom. Po pár sekundách sme boli zasa vonku. To čo sme uvideli... Bolo otrasné. Všade krv, kúsky tiel a trosky.
"Metro príde za dvanásť minút." oznámila s kludom Szuszana.
"T-Tak počkať! Vv-Vy tu máte stanicu metra?" opýtal som sa zdesene a rozbehol som sa za nimi.
"Za prvé tu nie ale o dva bloky je diera do zeme." odpovedal mi Aerdon.
"D-Diera?"
"Preco si myslíš, že v našich metrách mame pol metrove dieri v strechách?"
"A-Ale Aerdon ak to nestíhneš v pravú sekundu tak ťa to..."
"Áno. Rozsekne! Tak ti radím aby si to stíhol. A teraz sa drž." Vytiahol niečo čo vyzeralo ako obrý zastaraný diaľkový ovládač a stlačil na ňom tlačidlo. Spoza nás zaznel masívny výbuch a mne už to bolo jasné. V tej sekunde mi prestalo byť srdce. Katarína. Bola tam....
"OSTIARIO! POHNI!" zreval na mňa Aerdon a pokračovali sme v behu. Vtedy mi došlo, že nevien ni o nikom... Alex? Jason? Renathe? Žijú ešte? Po pár minútach sme dobehliku asitak päťmetrovej diere v zemy a bolo počuť hučanie vlaku.
"Dobre takže máš troj sekundové intervali kedy môžeš naskociť. Napočítaj to zle a umreš. Najprv idem ja potom Szuszana a potom ty jasné?" nezmohol som sa na viac než len kývnuť hlavou. Prvý skočil Aerdon. Tri sekundy na to Szuszana.
Jeden
Dva
Tri!
Sprudka som skočil do dieri kde ešte v tej sekunde bola ocelova strecha vlaku.
"Au... Môj zadok!"
"Ale Richard to si so mnou ešte nebol ani v sprche." skonštatoval Jason a ja som bol šťastný, že vidím aspoň jeho.
"Kde je Renathe a Alex?" opýtal sa jemne zaskočeným üsmevom.
"Vieš Jason. Neviem." povedal som a sklonil som oči."
Do trištvrte hodiny sme presadli na Jeepy a do dvoch hodín sme sedeli zasa na základni. Jason od toho momentu ani raz neprehovoril. Ani len náznak hlasu, nič. Vsetci sme sa stretli za stolom plánovania a dívali sme sa jeden na druhého. Len ja, Szuszana, Aerdon a Jason. Nikto viac. Mali sme oči plné sĺz a v tom prišla tá najhoršia chvýla.
"Renatheeee!" do miestnosti vletela Jane s nachystanými konfetami. Jane vraj nikdy nemala nikoho iného než je Renathe.
"Kde je Renathe?" opýtala sa jemne zdeseným hlasom.
"Mŕtva." povedal Aerdon a pozrel sa na Jane.
"N-N-Nie!" začal kričať na celu budovu. Spadla na zem a tvár si zakrila rukami po ktorých jej stekali slzy.
"Nie! Nie! Nie!" kričala dokola. Nenápadne ku nej prišiel Aerdon a pichol jej xanax. Dočasne ju ukludnil a uspal. Potom sme sa postavili opäť ku stolu a ja som naň vylozil tú tubu.
"Tak a čo teraz?"