Ostiarius [pozastavené]

Guľka

"Prosím identifikujte sa!", odkedy Clamantes útočia v našom okrsku zvýšila sa kontrola hlavne študentov. Takže vždy keď chceme vstúpiť na územie školského areálu sme nútený prejsť čipovou identyfikáciou. Hneď po identyfikácii som si uvedomyl, že za tri minúty začne škola. "2.Stredná škola 11okrsku" tak znie celý názov akadémie kde študujem. "Richard! Tanaka!", začul som hlas oproti nám. "Oh Jacob!", hneď ako Tanaka uvidela Jacoba, rozbehla sa k nemu a skôr než ho stíhla objať on sa jej uhol. No v sekunde čo začala padať k zemy ju Jacob zachytil a postavil na späť nohamy na zem. Jacob Marten je môj najlepší kamarát. Ľudia ho moc nemajú radi lebo je nepriemnym introvertom ale podla mňa je len nepochopený.Navyše Jacob je podla mňa jeden z tých typov príťažlivých mužov. Hnedé vlasy, modrošedé oči, vysoký, no proste muž snov." No ukončime tento každodenný zážitok za chvíľu sú tu Nápomocný",zavelil som, "Nápomocný" tak sa im hovorí. Niektorý ich volajú armádou DNA. Iný ich pomenujú zástupcami diktatúry. No to je jedno. Je jasné že sú to ludia jenž 'chránia našu bezpečnosť'. Po vstupe do triedy som sa usadil do zadného rohu triedy kde zvyčajne sedávam. Uvedomyl som si, že už sa začala hodina genetickej modifikácie no náš profesor Hutch tu stále neni. Vtedy mi to neprišlo zvláštne. "Richard!", do triedy vletel Chris z jeho večnou agresívnou náladou. " Už máš hotové to video k Szuszaninym básniam?". "Ja, no prepáč Chris.... Do konca týždňa to máš hotové!". Otočil sa a zmyzol z miestnosti. Vedel som, že je na mňa naštvaný a, že to musím spraviť. " Zas ťa Chris otravoval?", vydel som ako pri mne stoji Jacob a pýta sa ma to. "No ale je to aj moja vina, že sa na to on musí vypytovať. Nemal som s ním spolupracovať.", než som to dopovedal uvedomyl som si, že už pri mne Jacob nestojí. Tak počkať! Dočerta všetci už stoja a Hutch je v triede! Zrazu som vyletel z lavice a zo saka mi vyletel komunikátor na ktorom sa spustil Szuszanin blog a na ňom táto báseň: " Mesiac jenž mi ukazuješ cestu, sprav zo mňa slobodnu nevest-", vyletel som z lavice a schytil som môj komunikátor tak aby nik nepočul pokračovanie básne. No ajtak bolo vidieť ako je každému do smiechu. S hambou som si sadol do lavice a namiesto pokusu o pokračovanie žitia akoby sa nič nestalo som už celý deň len mĺkvo presedel v tej lavici. Po škole som vletel do tranzitu domov. Boli sme asi tak v polke cesty keď tranzit spusti núdzovú brzdu. Na sekundu okamžiku som zazrel akoby pred mojimi očami preletelo dievča a za ňou desiatky Nápomocných. Po kolajniciach!? To bolo jedine čo mi v tej sekunde preletelo hlavou. Keď sme nakoniec dorazili k môjmu domu bol už večer. Ako vždy som vošiel do bytovky, výťahom vyšiel na 19 poschodie kde je môj mezonet. Keď sa dvere otvorili a ja som vošiel ucítil som chlad. Keď som sa pozrel na presklennu stenu videl som v nej dieru a po jej obvode desiatky malich dierok. O meter ďalej od steny som videl začiatok krvavej cesty vedúcej na horné poschodie. S desom som vyšiel na horné poschodie. Keď som uvideľ, že krvavá cesta sa končí pred dverami do mojej spálne ostal som ešte viac videsený.
Nadýchol som sa a keď sa dvere predomnou otvorili uvidel som to. Krvácajúca noha. Patriaca Szuszane!