Ostiarius [pozastavené]

4odpovede.

"Richard?", mohlo byť asi tak pol deviatej večer, keď sa spoza mojich dverý ozval hlas. Bol Szuszanin. Vlastne som ani nevedel ako mám zareagovať pretože odkedy sme sa vrátili tak sa so mnou celý deň ani jediný človek nerozprával.
"A-Áno? Poď ďalej." otvorili sa dvere a dnu vošla Szuszana. Mala na sebe uniformu Clamantes. Bolo to prvý krát čo som ju v tej uniforme videl. Bola celá čierna a kopírovala obrysi jej tela. Len po bokoch schádzali fluorescentné svietiace pásiky. Szuszana sa na mňa len pousmiala. Vedel som čo je to za pohlad. Ako keď sme sa videli prvý krát. Tie oči plné vydesenia smútku, bolesti. No ajtak stále plnē sili. To bola celá Szuszana.
"Neprehraj!", povedala mi a ja som si pomaly sadol na postel. Ona si pritlačila moju hlavu na hruď a pohladila ma.
"Sila je dôležitá ale ty si teraz bohom! Máš ten gén! Nezabúdaj!"
Vzápätí skôr než som jej stíhol čokoľvek povedať odyšla. Na stole som si však všimol balík. Bola to malá kocka. Chytil som ju do rúk. Všimol som  si že zospodu je na nej tlačítko. No skôr než som stíhol stlačiť to tlačidlo už som počul ako sa otvátajú dvere do mojej izby. Jediný kto by to dokázal stíhnuť tak rýchlo hacknúť je Jane.
"Ahoj Jane. Pomôžem ti nejako?", opýtal som sa striedmo na začiatok.
" Nemôžem ti prezradiť čo ťa čaká. A nemôžem vedieť či sa zajtra večer ešte budeme poznať. No viem len jedno. Že dnes ťa poznám a to je dôlezité." popravde. Vôbec netuším čo týmch chcela naznačiť.
"Prosím sadni si!" naznačil som jej smer na stoličku a odsunul som ju od stola. Len sa pousmiala.
"Nie. Som tu len na zastávku. Vieš. Niečo ti dlžíme. Nech sa páči." podala mi komunikátor. Mal zvlástny dizajn. Bol v tvare rakvy ale páči sa mi. Na boku mal vyrité - demon.
"Vyrobila som ho ja.... Takže by ti mal fungovať. A pripomínať minulosť."
"Ja... Dakujem Jane. Moooc! Ti ďakujem."
"Jo a máš tam všetky Szuszanine básne a songy jo a vlastne všetko čo si mal v starom komunikátore. A Szuszane nepoviem o tom že si mával na tapete jej fotku v plavkách! Ktorú mimochodom zavesila len ako aliby a dôkaz, že je na dovolenke.... Perverzák!", mám pocit, že som sčervenal pomaly na farbu krvy.
" No ale moja mlčanlivosť ťa bude niečo stáť!", vedel som, že Jane je ešte stále dieťa ale niekedy je hrozná vydieračka.
"Koľko ti mám zaplatiť?"
"Rande!"
"Čože?", ostal som na smrť zaskočený.
" Ak chceš aby som bola ticho tak spravíš dve vecy! Zajtra zvládneš skúšku a pozveš Szuszanu na rande!", berem späť je to len decko čo nerozumie ničomu čo sa neskladá z obvodov.
"Ja ju nemôžem len tak niekam pozvať! Uvedom si, ž...."
"Stoj! Na účet ti príde 10000kreditov a všetko vybavím ja! Len sa na to chcem dívať!"
"A nechceš radšej vidieť Szuszanu s Aerdonom?", ani neviem prečo ale vyletelo mi to z úst. V tom. Dala mi facku. Ani to moc nebolelo ale ajtak som to nečakal.
"Vy muži ste vážne idioti!", skonštatovala a odyšla z izby. Ja som si sadol znovu na postel a vytiahol z komunikátoru slúchadlá no než som si stíhol zapnúť hudbu počul som výstrel z paralizéru a vetu: " Hej blbec! Otvor!", prešiel som ku dverám a otvoril. Do vnútra vletela Renathe a lahla si na moju postel.
"Čo si praješ Renathe?"
"Je mi jedno prečo si rozplakal Jane.... A prečo sa Szuszana už dlhšie správa ako duch. Ale.... Prečo si tu?", tu to je. Veď ja ani neviem odpoveď.
" Neviem.", v sekunde ako som to povedala vyletela z postele a narazila ma o stenu. Držala mi jednu ruku na krku a začala: "Pozri sa!!! Pozri sa na moju ruku! Na to prázdne miesto!!! Tak sa tam už pozri srab!" , jemne som potočil hlavu a pozrel sa.
"Vidíš?! Som tu lebo som vedela kam patrím a kým som! Viem čo ma symbolizuje! Kludne mi usekni aj tú druhú ruku! Vezmy mi čo chceš z tohto tela! A ja ti to dovolím! Dovolím to komukoľvek! Vieš prečo? Pretože toto tu je len odpad. Presne ako sa písalo v správe o mne som len odpad pretože moje pravé telo je tam dole v hangári! Mojim telom i duchom je moj dron. Som tu lebo sa môj dron prepojil s Clamantes! Tak čo ty! Chceš mi povedať, že ty sám si si dobrovolne bodol ten gén?! Alebo si to chceš konečne priznať?! Takže ešte raz! Prečo si tu?", ešte viac ma priškrtila.
" Szuszana!" odvetil som z posledných síl. Zrazu povolila a vzdialila sa odomňa späť na postel. V očiach som jej uvidel smútok a žial, ktorý sa snažila zakriť falošným narcizmom.
"Hah. Idioti čo žijú pre lásku. No ajtak sa dožívate najviac." odvetila z trochu roztraseným hlasom.
"Niečo pre teba mám. Na!" z pásu uniformy si odopla akúsi tubu a hodila mi ju.
"Neviem prečo ale chcem aby si to zajtra dokázal Richard. Verím ti. No keď zajtra budešpotrebovať pomoc stlač vrch tej tuby."
"Ďakujem Renathe.", povedal som s úsmevom na tváry a všimal som si ako pomaly aj jej mizne z očí tá bolesť.
" Nemás za čo blbečku! No nič idem zistiť kam bežala Jane a prečo plače odkedy sa s tebou bavila. Ak si jej niečo spravil priprav sa že ťa pomocou 9mm vykastrujem.", ostal som len vydesene stáť nakoľko viem, že Renathe je toho schopná. Pomaly odyšla z izby a ja som sa už tešil, že si asi vážne idem lahnúť alen relaxovať keď v tom.
"Neruším?"
"Oh... Aerdon. Ja-Jasné, že nerušíš!"
"Vieš.... Najprv som ťa neznášanlivo obdivoval. Použil si niečo čo malo patriť mne. No potom som uzrel čo dokážeš. Obaja ju chránime. A obaja vieme, že len jwdného z nás si vyberie. No ja verím tomu, že si vyberie rozumne.", vrie vo mne nenávisť k nemu, hnev na neho, obdiv ale aj vďaka. Neviem čo mu povedať, čo si o ňom myslieť.
" Aerdon.-"
"James!"
"Čo?"
"Hovor mi James! Všetci mi hovoria Aerdon ale.... Volám sa James. Povedal som ti to už na začiatku. Hovor mi tak. Prosím."
"James. Szuszana je tvoja. Nezáleží na mne. Vermi. Ja som nikdy nesníval o takomto osude do nedávna som veril, že ste zlý teroristi čo vraždia na povel a potom som spoznal pravdu."
"To je to! Objavil si pravdu! Vezmi si toto. Je kópiou môjho. Je nepriestrelný ale zároveň lahký. Nech ti slúži." podal mi zmuchlený kus oblečenia. Keď som to rozmotal bol to obrovský plášť. Po bokoch mal zelený pás. Presne takej farby akú mám ja najradšej. Ihneď som si ho skúsil a sadol mi perfektne.
"Aer--James!!! Moc ďakujem!"
"Nemáš za čo. Len pamätaj. V boji je aj brat súperom!" pousmial sa a bez ďaľsieho slova odyšiel. Ja som si vyzliekol kabát a z posledných síl som sa vrhol do postele. Keď v tom.... Tak počkať! Darček od Szuszany! Rýchlo som vytiahol kocku a stlačil to tlačidlo. Na druhej strane kocky sa spustil hologram Szuszany.
"Ahoj Richard.... Keď to vidíš... Tak som našla tú silu! Zajtra musíš vyhrať kôli mne! Ten gén... Riadi sa tvojimi pocitmy a vzťahmi ku osobám. Len si predstav, že som v ohrození. Buď ten Richard ktorého som pobozkala! Ten ktory skočil z budovy! Ten ktorý sa vtedy kôli mne obetoval a riskoval vlastný život kôli dievčaťu ktoré sa k nemu vlámalo.

    Mesiac svieť mi do tmy samoty,
Prosím nenechaj smrť robiť drahoty.
Nechaj nech ten koho milujem žije ďalej, nechaj ma aspoň v kúsku duše jeho malej.
Nech on stále vidí svetlo v tme prázdnej, nech sa dostanem do objatia jeho duše slastnej.

Zrazu kocka zhasla. Bola to jej nová pieseň? Wow. Zajtra tú skúšku zvládnem! Prisahám Szuszana!