Ostiarius [pozastavené]

Zlý lektor! -ka?

"Vstávaj!"

"Dnes, nie Renathe!.... Pre mňa za mňa tu do mňa vystrielaj celý zásobník ajtak nevstanem!"

"Richard vstávaj!"

"Nie", cítim ako mi niekto strhol paplón no ajtak sa nehýbem.

" Prosím vstaň a potom sa obleč.", tak počkať! Ten hlas! A to správnaie! Renathe by ma už postrelila! Otvorím oči a začnem zdesene kričať pri fakte, že som zo spodnej polky takmer nahý a k tomu som v absolútnom neporiadku tvorenom z mojho oblečenia.
"Szuszana! Prepáč ja....ja...som nechcel!..... Počkať! Čo tu robíš?"

"Som tvoja nová lektorka."

"Lektorka?... Veď lektorka je Renathe."

"Renathe je len lektorka pre boj s dronmi a prežitie. Ja som lektorka pre streľbu a boj z blýzka."

"Aha....takže? My teraz budeme...akože?"

"Myslíš spolupracovať? Áno! Aerdon....", zase ten Aerdon! Neznášam ten pocit, že všetko okolo nej riadi on!

"... počúvaš ma? Richard?", niekedy mi ide hlavou aká je asi naozaj. Szuszana! Má hlas akoby bola malé ustráchané dievčatko, pleť ako krásny samet položený na oltár ktorým je jej telo. Prial by som si aby sa ten večer vtedy nestal. Aby som žil v ilúzii toho, že mám šancu. No tá je preč.

" RICHARD!"

"PREPÁČ!!! Szuszana! Moc ma to mrzý! Ja proste premýšlal som nad tvojou krásou!", k*rva! Ono mi .....proste mi to vyletelo z úst. Zrazu ostala červená. Nič nehovorila len začala hrabať v kabelke pri sebe a hodila mi o hlavu zbraň. Spadol som na postel a ona utekala ako o život preč z mojej izby. Prehnal som to! To už som jej mohol rovno povedať, že som sa do nej zamiloval od tej sekundy čo som ju videl zranenú v mojom byte. Sú chvýle kedy som sa na ňu pozrel a cítil som tú silu. "Dúfam, že zvládneš tréning Richard! Ukáž jej čo je v tebe a získaš ju.". Stále mi hlavou lietala táto veta. Stále som si ju opakoval! A stále som veril, že Renathe mala pravdu. Rýchlo som sa obliekol a vybehol pred budovu Clamantes. Uvidel som ju tam stáť no nikde žiadny jeep.
" Aerdon mi dal zvolenie ukázať ti skutočný presun člena Clamantes!"

* * *

"To nemyslíš vážne Szuszana!? Toto by normálna lektorka nerobila!"

"Chceš mi povedať, že niesom normálna?", zlakol som sa a bolo mi lúto, že sa urazila.

" No oproti Renathe si zlatá osoba!"

"Tak skoč Richard!"

"Nie!"

"Skoč alebo sa vzdaj!"

Stál som uprostred cesty starého londýna kde žijú len nevyštudovaný a chudobný alebo odporcovia DNA ktorých nezabili ihneď. Predomnou bola obrovská diera. Nevidno čo v nej bolo. Nič?

"Skoč! Sprav to pre mňa. Raz ti to možno zachráni život!",  dopovedala to a vložila mi do ruky čosi ako železo v tvare písmena U. Nadýchol som sa a skočil. Cítil som, že počas pádu sa mi začínajú formovať koľajnice. To je ono. Staré londýnske metro! Tak počkať! A kde je brzda? Doriti! Kričal som ako zmyslov zbavený! Keď v tom! Lano! Železo ktoré mi dala Szuszana som prelinul cez to lano. Zrazu to škublo! Ešte som viac zakričal a došlo mi, že sa na lane vezem už cez tunely.
" Szuszanaaa....", kričal som a dúfal v zastavenie keď v tom som počul niekoho kričať z popod mojich nôh.
"Pusti sa Newton! Pusti sa!!!", predomnou sa vynorila stena z ostrým kôlom uprostred. Pustil som sa a dopadol do akejsi plachty. Kričal som, plakal som, smial som sa, všetko naraz. Keď vtom! Argh! Bolí ma brucho. Niekto mi na ňom pristál. Zrazu ležím na chrbte a na mne leží Szuszana. Krásne jej voňajú vlasy! Ona je krásna! Cítil som ako niekto naklonil deku a my sme zkĺzli dolu na chodník podzemnej zastávky metra.

" Celkom dobré Newton! Volám sa Trox!", díval som sa na chalana asitak v mojom veku. Mal vyholenú a potetovanú hlavu. A svaly na každom mieste tela.

"Aj mňa teší!"

"Nepovedal som, že ma teší! Len toľko koľko si mal vedieť. Odpad ako ty nieje hodný mňa!"

"Richard poď!" spoza mňa sa ozvala Szuszana. Už vtedy mi bolo jasné, že Trox nebude môj kamarát. Pomaly sme prešli cez celú stanicu. Až sme došli ku vlaku. Nasadli sme. Keď sme sa pohli všetko vŕzgalo, rindžalo, triaslo sa. Každú chvýlu som videl svetlá pri ktorých stáli minimálne dvaja členovia Clamantes.

"Tak takto cestujete a dostávate sa všade!" povedal som s úžasom na Szuszanu a ona len kývla hlavou. No stále sa ani nepousmiala len sa stále akoby mračí.
"Takéto tunely sú pod každým okrskom na svete vrátane 18- teho."

"Počkať 18-teho? Szuszana je ich len 17!", len na mňa pozrela akoby na niečo čakala. No potom len kývla hlavou. Je snad niečo o čom neviem?
" Sme tu!", zavelila a ja som videl ako prichádzame na akúsi podzemnú stanicu kde boli členovia Clamantes lepšie vyzbrojený než jednotka Maraber. Chvýlu ma viedla uličkami až pokial sme tam nedošli.
"To vážne Szuszana? Streľnica?"