Ostiarius [pozastavené]

Gén

(#)"Richard! ",začul som výktik a z pravej strany droidskej barikády sa vynorila droidka. No ihneď ako sa pokúsila zaútočiť jej droid bol preseknutý na pol. Zrazu som začul Zsuzsanu: "Richard ty si to použil?! Však?", nevedel som ako jej odpovedať. Držiac Zsuzsanu v náručí, mysliac na to čo som skazil. Tak mám umrieť? Toto má byť môj koniec? "Prosím spomeň si a použi to! Je to moc bohov! Ak si ju dostal je to znamenie prosím použi to!", hneď ako Zsuzsana dohovorila zas sa to stalo. Okolitý svet sa pre moje oči spomalil a ja som vedel zamerať kam poletí každá guľka ktorú vystrelil droid. Bol som rýchlejší než oni. Bol som silnejší než oni. Zrazu som sa odrazil od sutín droida a budovy, a premiestnil som sa. No tentokrát som sa premiestnil iba do väčšej výšky. Zrazu som na pár sekúnd stál na akéjsi žiarivej platni. Ktorá však vydržala len chvíľu. Potom som sa musel odraziť a premiestniť aby sa vytvorila nová. Zrazu som stál na vrchole budovy do ktorej som predtým narazil s tým droidom. Díval som sa dole, držiac Zsuzsanu v náručí a vychutnávajúc si ten pôžitok zo zdesenia pilotov droidov. Do sekundy než som to začul. "GENE LUMINE!" ostal som zdesený. No na to nebol čas. Respektíve sa minul sekundou keď som videl ako sa jeden droid začal stavať do letového módu. Takéto droidy riadia len tý najlepší piloti. Prebehol som na druhý koniec strechy a pozrel som sa dole. Mohol som byť tak 400m nad zemou. V tej sekunde som začul hlas. "Tak kto je idiot teraz? Ak zostaneš zabijú ťa! Ak skočí š zomrieš! Či?", začal som sa zamýšľať nad tým čo povedal. Keď v tej sekunde sa rozbehol a kopol ma do brucha. Hneď pod Zsuzsanine telo. V tej sekunde som zistil, že nemám pod nohami žiadnu zem. No takisto, že už nedržím Zsuzsanu. Otvoril som oči a videl som ako jej telo padá predo mnou. K*rva!Z plných pľúc som zakričal "Zsuzsana !" vyrovnal som telo aby som sa zrýchlil v sekunde som ju zas držal v náručí. Uvedomujú si, že za pár sekúnd nás čaká tvrdý dopad. V tom som sa na sekundu pozrel do odrazu okna tej budovy. Moje oko! Moje pravé oko akoby horelo! Po celej polovici pravej tváre som mal akési nechutné čierne žily. No všetky sa schádzali do môjho oka. V tom som to pocítil! Zas tú energiu! Zsuzsana ma pohladila a tou sekundou akoby som zas vedel čo mám robiť. Teraz to musí výsť. Skočil som suchúlil sa akoby som chcel byť klbko a stotiny pred dopadom na betón som si to uvedomil! Zrazu. nevidím na betón ale oproti oknám budovy z ktorej som pred tým padal. Preletel som cez sklo! Držiac Zsuzsanu tak aby to ju nezranilo. Dopadol som do nejakej kancelárie. Keď som sa pozbieral zistil som, že nemám žiadne rany a Zsuzsana ich má len pár. Keď som dvihol hlavu uvidel som ako z opačnej strany budovy vychádzajú výbuchy. Rýchlo som prešiel cez celé podlažie na druhú stranu pozrieť sa čo sa tam deje. Stál tam on! Aerdon! Všade navôkol sutiny
, mŕtvy, zničené stroje. Len on! On ich zničil? Ako? Ako to mohol dokázať sám? Zrazu sa otočil smerom k budove odkiaľ som ho sledoval. Ukázal mi nech k nemu prídem. Ako vedel, že tam budem? Ako vedel, že prežijem? Pomaly som k nemu prišiel aj so Zsuzsanou v náručí. "Na slabocha čo vie iba utekať to bolo celkom dobré!"povedal a pousmial sa. Zsuzsana sa začala pomaly preberať a ja som ju položil na zem." Aerdon prepáč zlyhala..... ", " Áno zlyhala si! Dokonca dva krát! " v tej sekunde som vybuchol od hnevu."Ona nezlihala! Ak chceš niekoho viniť viň mňa!". Pousmial sa a kývol hlavou. Zsuzsana sa postavila a pomaly sa postavila zaňho. Vzápätí k nim prišla čiernovlasá žena bez ruky. S ňou taktiež prišlo mladé dievča v akómsi latexovo čipovom oblečení. Ďaľší prišli dvaja dvojmetrový naoko rovnaký muži. "Nie člen ale veliteľ zodpovedá za tím. Tak aj ja viním iba seba! No dovoľ mi ti položiť otázku! Pridáš sa ku Clamantes? ".