jseš v pohodě?

254 8 1
                                    

Hneď, ako som prišla do obývačky som videla ako všetci jedia. Olívií pomáhal veľký Jakub a Laure, jeho priateľka? Manželka? Fakt neviem. Pocit hladu nepociťujem, hneď ako zamerám otca, ako je a pilne o niečom debatuje s Jakubom, ma doženie k pocitu, že mu rozpráva, o tom čo sa stalo. Otec môj pohľad zbadá a povzbudzovo sa na mňa usmeje, no v mňe sa hromadí veľmi nepríjemné napätie. Klepú sa mi nohy a srdce mi bije tak silno, že mám pocit, že mi z hrude vyskočí. No otec sa postaví a ide za mnou. Pokladá svoj pohľad na mňa a pýta sa ma:
"jseš v pohode?" Spýtal sa ma.
"H-hej som, pohoda." Povedala som na rýchlo a svoj zrak silno upaľovala na neho.
"Um, povedal si o "tom" niekomu?" Povedala som a pri tom som vedela, že veľmi dobre vie, čo myslím.
"Ne, neboj se." Povedal a stále sa mi pozeral hlboko do očí a ja som po tejto vete zo seba akoby "vyhodila" všetken nahromadení stres v sebe.
"Ďakujem" povedala som s úsmevom a objala ho.
"nikomu bych to neřekl prcku." Povedal mi pri objatí.

veľmi aa ospravedlňujem, že takto neskoro a takto krátke. Kapitola by mala výjsť niekesy po novom roku. Veľmi ďakujem, že čítate môj príbeh.

☆tati?//M+ ☆Where stories live. Discover now