☆tati?//M+ ☆

Restart

V ten večer som sa poddala mojej negatívnej emócií a démonom v hlave. Ani neviem popísať aké silné to bolo. Nemala by som v mojom veku robiť veci ktoré robím. Všetky deti v mojom veku čo robia to isté nadávajú na ľudí čo hovoria ze je dnešná generácia deti úplne horzna. Je to kruté ale je horzná, ale má aj svoje plusy a mínusy. No čím viacej sračiek sa deje, tým viac sú deti na dne. Momentálne sa dotýkam dna, je mi zle veľmi zle. Všetko sa vracia. Dotyky a ta bolesť, mamin hlas, Samo. Všetko sa to vracia a mňa to veľmi bolí. Plačem tak ze skoro neviem dýchať. Otec je v štúdiu a ja som zostala doma. Mám pocit že sa pozvraciam z toho ako plačem. Trasiem sa a snazim sa pravidelne dýchať. Zrazy počujem ako mi niekto kráča ku dverám. Trocha sa zlaknem ale zhladom na môj stav ma toto nerozhodilo. Keď sa dveře otvoria vidím Cynthiu ktorá sa ihneď skloni ku mne a začne ma objímať.

"Už je to v pohode Ami" Povie a húpe so mnou zo strany na stranu.

"Už si v pohode, už si v pohode" Povie mi, jej slová liečia a cítim sa pri nej bezpecne. Keď sa trocha ukludnim od vyčerpania zaspím a už len cítim ako ma niekto berie na ruky a hneď spoznám ze to je môj otec. Cítim jeho vôňu, jeho lásku ku mne a cítim aj to ze sa trapi nad tým ze mi nieje dobre. Pokladá ma na posteľ a laha si vedľa mňa.

O týždeň

"Dobré ráno" Poviem otcovi.

"Dobré ráno prcku" odpovie mi. Už je mi dobre, lepšie. Nechodila som týždeň do školy bola som doma s otcom a niekedy došiel Jakub. Otec mi pomáhal veľmi a samozrejme aj Jakub. Sadnem si za stôl a zapnem mobil a tam vidím správu od Sama: "nebolo fér ze som ta nechal len tak cez správy, keď chceš môžeme sa porozprávať" vidím v správe.