☆tati?//M+ ☆

Co jse děje?

"Jo tak děkuju" povedal a začal odchádzať. Hneď jak zavrel dvere som sa otočila na chrbát a chvíľu pozerala do stropu. Bojím sa. Bojím sa čo sa stane. Bojím sa, že otcovi kazím jeho dokonalý život. Proste len tak som sa mu prisrala do života. Príde mi, že som strašne nevďačná a chcem to zmeniť.
Pri rozmýšľaní ma prerušil Jakubov hlas.
"Amélie pojď už dolu!!"
Zakričal a ja som na to hneď vstala a išla si vziať oblečenie aby som sa mohla ísť do kúpeľne prezliecť.

Stojím pred zrkadlom a chystám sa prezliecť. Pozriem sa na seba do zrkadla a moje oči zaregistrujú pri sprchce žiletku. Je asi Natáliiná, svoju mám v taške. V mojej hlave sa ozval nejaký tichý hlas, ktorý mi hovoril, aby som sa porezala. Hlas bol viac a viac hlasný tak som prišla k sprche vzala žiletku dala si dole tričko a začala si rezať od zápestia po žili na vnútornej strane predlaktia. Robila som dlhé pásiky z ktorých sa liala krv. Strašne to štípalo. Keď som už prestala som žiletku poriadne umyla a vrátila na svoje miesto. Umyla som si ruku a prezliekla sa do čiernych teplákov a bieleho dlhorukávového voľného trička.
Vtedy som nevedela aká blbá som.

"Kde jseš!!" Zakričal opäť Jakub.
"Už idem!" Zakričala som a dala oblečenie do izby a vzala si mikinu ktorú som si popri schádzaní schodov obliekla. Zišla som zo schodov a uvidela ako všetci sedia na gauči-aj mimo, v kruhu.
" um prepáčte" povedala som a sadla si na zem vedľa otca ktorý ma vzal okolo ramien. Jakub začal rozprávať všetky okolonosti o túre na ktorú ideme. Keď sme skončili v rozprávaní a plánovaní som išla do kuchyne, kde som uvidela ako Natália robí tousty. Hneď ako si ma všimla ku mne prišla a začala rozprávať.
"ahojky ty jseš Amelka, že?"
Opytala sa.
"Áno" odpovedala som jej.
"Tak já jsem Naty Deckyho přítelkyne" povedala a sladko sa na mňa usmiala.
Hej viem pred chvílou som ti zakrvavila žiletku a potom ju umyla.
"Aha" odpovedala som jej a úsmev som jej opätovala.
"Dáš si toast? Právě jsem je dodělala." Opýtala sa ma.
" um nie neprosím si, nejsom hladná" odpovedala som jej a začala odchádzať z kuchyne do obývačky. Na gauči som uvidela ako Sofia je na mobile. Hneď som sa za ňou rozišla a ako si ma všimla sa na mňa usmiala.
"No ahoojj" povedala a obímla ma.
"Ahujj" odpovedala som jej a objatie som jej opätovala.
Sadla som si ku nej a chvíľu sme sa rozprávali no prerušil ma otec.
"Ami, můžeš na chvilku?"
Opýtal sa.
"Hej, idem." Povedala som a kráčala som za otcom, ktorý smeroval na balkón.
Sadol si na balkónovú stoličku a vybral si z vrecka cigaretu, ktorú si zapálil.
"Chtěl jsem se tě zeptat na pár věcí" povedal a uprene sa pozeral rovno pred seba.
"Počúvam ťa" povedala som a začala na neho uprene pozerať.
" kouříš?" Spýtal sa a pozrel sa mi do očí.
Len som ticho na neho pozerala a z nejakého dôvodu sa mi slzy tlačili do očí.
"Beru to jako odpověď. Piješ chlast?" Spýtal sa.
"I-iba niekedy" povedala som a slzy sa vydreli na povrch no ja som ich utrela.
"Ami, nejsem nasranej, jenom prostě máš kurva 11. Když jsi první krát šla do studia jsi se bála vole, jsi mě obímala jako svého zachránce. A teď? Zisťuju, že kurva fetuješ, piješ a tak dále. Proto, tě žádam aby jsi mi teď řekla, co děláš. Bude to lepší. Já ti budu věřit a ty potom můžeš veřit mně." Povedal a ja som sa na plno rozplakala a plakala si do rúk. On mi iba pár krát prešel rukov po chrbte.
"Neboj se, nezabiju tě za to"
Povedal a ja som sa chvílu na to ukľudnila a rozmýšľala nad tým čo mu poviem. Cítila som sa tak slabá a bezbranná, nemala som ani čo stratiť.
"Tak, prvý deň som utiekla, bola som vonku s kamarátmi a mali sme chlast a trávu, to bolo v ten deň čo si sa ma pýtal na červené oči." Povedala som a znova sa trochu rozplakala.
"Vole, víš co všechne se ti mohlo stát Amélie Cittová?!" Zkríkol a ja som sa znova rozplakala.
"Prepáč, fakt prepáč j-ja prestanem na vždy a-a prepáč." Povedala som a popri tom som si znova plakala do rúk. No on sa postavil a vzal si ma do objatia a plakala som mu do mikiny. Plakala som mu do mikiny-mojou chybou mojou vecou, ktorú iba proste zistil a on ma ešte ukľudnuje. Som piča 3.stupňa.
" t-tati ja nechcem ti ničiť kurva živ-vot" povedala som medzi plačom.
"V žádnem případě mi život neničíš a já se jenom o tebe bojím, tak prosím když budeš dělat něco takovýho mi to řekni. Je ešte něco co bys mi chtěla říct?" Povedal a pozeral mi priamo do očí.
"Včera sme pili a hulili" povedala som a so zvlykmi som sklopila hlavu.
"Vim, vidim tvojě očička" povedal a usmial sa na mňa a sadol si späť na stoličku.
Ja som ešte stále stála a rozhodla som sa pozrieť von z balkóna. Oprela som sa o drevenú "bariéru" a naklonila sa dole.
No vyrušil ma otcov hlas.
"C-co to máš na ruce?!"

*******

Ojojoj začína tu byť celkom drama. Samozrejme, si nikdy neubližujte. Tažko sa z toho všetkého dostáva. Moja skúsenosť. Reakcie sú vymyslené no možno som ich trocha okopírovala zo skúsenosti na mojich rodičoch.