☆tati?//M+ ☆

pod vlivom

Práve sme obe už dosť pod vplivom a z jednej fľašky havany sa po jej vypití stal naším popoľníkom a my sa rozprávame o našich životoch. Po chvíle rozprávaní ona povie
"Hej jinak mám tady dva jointy nevim jestli tihle sračky děláš ale ja si jedu jednoho dát. Pokud chceš dej si toho druhého." Povedala a vytiahla dva dokonalo ubalené jointy.
"Dám si tiež" povedala som zamyslene a štipkou obavy v hlase. Áno, trávu som už veľa krát mala a veľa krát som to mixovala z hocičím. Ale niekdy som nemala jointa, vždy sme hulili na žebrákov z plastovej flaše a to je o mnoho slabšie ako joint. Ona si už joint zapálila a podala mi zapaľovač, ktorí bol mimochodom môj. Zapalujem a po odpálení cítim jemné štípanie v hrdle. Nič nezvyčajné. Dalej sa nechávam unášať návykovou látkou.

Práve sa smejeme na tom, že podlaha na ktorej sme má čiary na sebe. Boli sme priam na sračky, skôr ja. Ona sa smiala na mne, že sa na tom smejem. Ona už je asi viac skúsená v tomto. No zrazu nám tu niekdo začne klopať a Sofia hneď na to strká všetko čo neni dobré , aby bolo vidno do skrinky a otvára dvere v ktorých je môj otec s Jakubom.
"Vy jste přijeli prcat?" Povedala zo smiechom Laura ale ja svoj zrak uprela na svoje biele ponožky, niečo ma na nich strašne fascinovalo.
"Ježíš né hledaly jsme vás" povedal Jakub
"No ták co potřebujete?" Opýta sa Sofi.
"Se jen zeptat, jestli nejdete si s náma kouknout film všichni šli spát protože, se podržte, Jakub vymejšlá nejakou túru a všichni jsou jako, že se musej vyspat" povedal otec.
"Amuš, jdeme?" Pýta sa ma Sofi a ja odpovedám zdvihnutým palcom hore s priblblím ksichtom.
"Vole vždyť ona je úplne na sračky" povie môj otec
"Nie viac jak ty" neodpustím si štipľavú poznámku.
"Ježíši jenom jsme si dali trošičku havany to jste dovolili. Notak pojďme." Povedala Sofí
"Jo tak jo" povedal otec a všetci začali odchádzať ale ja som sedela stále na tom okne a nevedela som ísť dole.
"Hej ale tak ja otiaľto neviem ísť dole!" Zakričím a keďže boli tak dva kroky od kúpeľne ma veľmi dobre počuli.
"Ty odtuď nevíš zlést?" Povie so smiechom Otec.
"Nie" poviem a sklopím zrak. Hovorila som, že keď som nahulená som extrémne náladová? Nie? Tak teraz to hovorím.
"Ježíši ja jsem to nemyslel špatně" povie a vezme ma pod paže a dá dole z daného okna.
"Ďakujem" poviem a vychádzame z kúpeľne za Jakubom a Sofí. Nechápem to, že šňupal a vôbec to na ňom neni vidno. Kráčame a zrazu sa objavia pri nás schody. Ja neváham a som odhodlaná ich zdolať aj v mojom stave začnem kráčať no po dvoch schodoch začnem padať. Keď už som zmierená so svojou smrťou ma chytí a vezme si ma ako princeznú moj superhrdina otec.
"Dopíči co jste si dali?" Povie s miernym úsmevom no zároveň spovzdychnutím.
"Se zeptej Sofií" snažím sa napodobniť ich češtinu.

Tralalaaa