☆tati?//M+ ☆

neľutujem toho

"Dobre" Odpoviem mu.

"Koukneme nějakej film a sežereme přitom všechno co máme?" Spýta sa z úsmevom.

"Tomuveer" Odpoviem mu a začnem sa stavať a on tiež.

.....

Ako povedal, lezime na gauči sledujeme nejaký horor, pri ktorom ani nevnímam, že som sa rozišla so Samom a vlastne čo všetko sa stalo. Pri horore sme so strachom a zároveň smiechom nalepeny na seba a zerieme všetko čo nám príde pod ruku. Veľmi ľúbim svojho otca, je pre mňa všetko.

.....
Ráno sa budím už v mojej posteli, no otec ma sem musel odniesť. Budík stále zvoní, keďže je škola. Ja sa snažím vysuchtat s postele a nakoniec sa aj vydarí. Umyjem si zuby, tvar a nakoniec idem do sprchy, oblečiem sa namalujem a idem za otcom.

"Tati, potrebujem aby si ma prosím odviezol do školy" Poviem mu a sadnem si vedľa neho do postele.

"Do píči, kolik je hodin?" Spýta sa rozospato.

"7:45." Poviem mu popricpm zapnem mobil aby som mohla zistiť koľko je ozaj hodin.

"Jdi do kuchyne, hned přijdu" Povie a ja ho počúvnem. Do nejakých 3minút už vidím ho oblečeného a rýchlo mi natiera chleba.

"Ďakujem" Poviem mu, keď mi raňajky položí na stôl. Ja ich začnem jesť a hneď ako ich zjem, vyrazíme do školy.

...

Je po druhej hodine a pozerám sa na Samka, ktorý šťastne pobehuje po skole a robí hlúposti s jeho kamarátmi. Jak môže byť z toho tak v pohode?

"No co? Opustil tě už tvůj krásný frajer?" Opýta sa nejaké dievča q ja som stále ticho.

"Ty jseš vlastně Cittová, takže nezabudni jít, někoho opíchat na hajzly a hned potom dát lajnu bahahaha" Povie.

"Vždyť jsi jako tvůj otec, ne? Jsi hnusná kurva a i feťačka ne? Určitě tvůj otec už šuká i malý holky, takže dávej pozor aby tě neojel bahah" Povie a ja sa naseriem, na mňa nech nadáva, ale nech nerozpráva o otcovi. Od hnevu jej udriem priam do nosa, musím povedať že som sa krásne trafila a jej začne krvácať nos. Ona začne niečo hundrat a začneme sa biť. Okolo nás sa zhromadia ľudia, ktorý si to vďaka bohu nemajú jak natáčať lebo mobili mame v triede. Už nad ňou vyhravam a sadám si na ňu obkrocmo a umieram jej do hlavy. Keď už usudim, že má dosť sa postavím a flusnem jej do tváre.

"Už nikdy takto nerozprávaj o mojom otcovi" Poviem a idem do triedy ako by sa nič nestalo. Potom už počujem iba sanitku...

"Amélie Cittová nech jse hned dostane do ředitelne" Počujem z rozhlasu. Všetky učiteľky rozhanaju deti do triedy od nej lebo ma rozjebany ksicht. Ale nie moc. Nie moc. Kráčam do riaditelne a pred ňou zaklope na dvere a riaditeľka a pozve ďalej. Sadnem si a začne sa ma pýtať.

"Ty jsi zbila Sofií?" Spýta sa ma, ani som nevedela, že sa tak volá.

"No ak sa tak volala, tak áno" Poviem bez emócií.

"Proč jsi to udělala?" Spýta sa ma.

"Nadávala mi do rodiny a na mňa."Odpoviem opäť bez emócií a pozerám jej hlboko do oci.

"Víš, že se to dá řešit jinak než násilím." Spýta sa ma.

"Hej" Odpoviem.

"Amélie, jsi krásne a milé děvče, máš před sebou nádhernou budoucnost, neskaž si ji." Povie a ja na ňu len pozerám.

"Zavolám tvemu otcovi nech přijede a popovídame si a zároveň pujdes domu. Dostaneš dutku, Sofie ma zlomenej nos a tvář úplne zbitou." Povie a zakrýva jlavou na znak záporna.

POHĽAD DOMINIKA:
Sedim ve studiu vedle Jakuba se kterým mluvím, když mi začne zvonit telefon ho zvednu.

"Prosim, Citta" řeknu.

"Dobrý deň, já jsem Helena Jaříková, ředitelka školy vaší dceři" Řekne a ja jí dám nahlas aby to i Jakub slyšel.
"Vaše dcera dneska zlomila nos a rozbila obličej jední žakyni, prosim vas aby jste dorazil do školy." Řekne.
Jakub na me jenom zhrozeně kouká protože oba jse čudujeme, že tohle by naše malá Amélie neudělala.
"Jo, jdu." Řeknu rychle.

"Děkuju, naschledanou" řekne

"Naschle" řeknu a típnu to.