Chaos

131 8 4
                                    

........

Na druhý deň sme vstali a išli domov. Teraz je Nedeľa večer a píšem si so Samkom. Píše mi jak to ďalej so mnou nedáva a že nevládze a ja plačem ako malé bábo. Vždy, keď napíšem niečo v zmysle "poďme von a vyrozprávajme si čo je problém" mi odpovie že nechce, no stále mi vraví, že ma ľúbi. Bolí to veľmi. Píše, že to s nami zašlo ďaleko. Nevládzem to, ja ho fakt milujem. Potichu plačem a počujem ako sa mi otvárajú dvere a ja som si v rýchlosti utrela slzy. Prišlo mi divné, že otec neklopal, je to jeho zvykom. Za dverami neni ani on. Vidím nejakú ženu v Otcovom tričku a nohavičkách.

"Kdo jseš?!" Zvrieskne na mňa nechutne a rýchlim krokom prikráča ku mne.

"tak on mě podvádí s takovou malou kurvou?!" Skríkne a začne ma ťahať za moje vlasy. Ja začnem ešte viac plakať no tentoraz už nahlas. Snažím sa brániť no ona je nado mnou silnejšia.

"Amélie?! Amélie, co se děje?!" Počujem otca kričať.

"Co děláš Žaneto?! Nech jí!" Povie a pritom ju odomňa odelí pri čom ja neprestávam plakať.

"Vypadni!" zakričí smerom na ňu a jej sa ženú slzy do očí.

"Ale já.." Povie no otec jej skočí do reči.

"Říkam ti ať vypadneš!" Znova zakričí a ona ho počúvne a už iba počujeme ako buchnú dvere od bytu.

"Jseš v pořádku?" Spýta sa otec a čupne si ku mne.

"Promiň mi to prcku, promiň" Povie popričom mi hladká vlasy v objatí.

"Je toho na mňa moc" Poviem mu a rozplačem sa na novo.

"Děje se něco kromě tohodle?" Spýta sa ma a začne so mnou hýbať so strany na stranu.

"Tati-i" Zaplačem mu do hrude.

"Co prcku, ja tě poslouchám" Povie a neustále so mnou hojdá.

"Samo sa chce rozísť" Poviem mu a rozplačem sa ešte viac.

"Povedal, že to s nami zašlo moc ďaleko" Poviem a vzlykám mu do hrude.

"Co myslíš tím moc daleko?" Opýta sa ma.

"Včera, keď som bola najebaná sme sa spolu vyspali" Poviem mu a viac mu plačem do hrude.

"A hneď ma potom nechal" A ešte viac sa rozplačem.

"A najhoršie je, že ty to robíš tiež." Poviem a začnem si plakať do dliaň.

"On je kokot hroznej a já vim, ale už to nedělám často a veř mi, že jsi nájdeš jiního a lepšího" Povie mi a vzlykne. On plače? To dúfam nie, ja nechcem aby som ho rozplakala.

"Ja vím, že neveříš tomu, že to dokážu pochopit pretože, to dělám, ale chápu tě." Povie mi.

"Tati?" Spýtam sa ho a pozriem mu do jeho očí, ktoré sa lesknú. Aši fakt trocha plače.

"Ano?" Odpovie jednoslovne.

"Môžem sa najebať, iba trocha?" Spýtam sa ho a vidím, že po mojej otázke mu tečie slza.

"Nehledej pomoc v alkohole, nebuď tak hloupá" Povie mi a ja sa zapozeram na svoje ruky.

"Prosim" Povie mi.

Ahuuuj

☆tati?//M+ ☆Donde viven las historias. Descúbrelo ahora