Po pár minútach vidím Jakubové auto. Zaparkuje a ja vstúpime do auta.
"Co jse stalo?" Spýta sa a so súcitom sa na mňa pozrie.
"Pohádala som sa s otcom" Poviem pomedzi plač
"Proto jsi zlitá?" Spýta sa ma.
"Nie to som bola aj pred tým." Odpoviem mu.
"Preto sme sa hádali" Poviem mu.
"Řekl ti něco hnusnýho?" Spýta sa ma.
"Hej veľmi" Poviem a začnem plakať ešte viac.
"Aj ma udrel" Poviem a plačem.
"To je kokot, jak moc? Jses v pořádku?" Spýta sa ma a zaparkuje pred jeho byt.
"Asi nie moc a Asi som v pohode" Povie už trocha kľudnejšie.
Vstúpime do bytu a ja som mu povedala úplne všetko čo sa stalo co povedal a co som povedala ja.
Zase strašne plačem a Jakub ma obimol.
"Koukni Amel, ty jsi mu řekla hnusný věci a i on tobě, on to nemyslel takhle, určitě ne. To, že tě uhodil mu budu vyčítat, je to kokot neměl to dělat." Povie a ja prikivujem.
"Ja už ani neviem či sa pri ňom budem cítiť bezpečne" Poviem mu a Jakub sa na mňa s empatiu pozerá. Keď som sa trocha ukludnila, som sa osprchovala a išla som spať.
Práve som sa zobudila a mam milión zmeškaných hovorou od otca. Neviem čo mám robiť, nechcem tam ísť, určite nie teraz.
Vojdem do obývačky kde už Jakub ranajkuje cereálie z mliekom a ja ich mam nachystané na stole.
"Dobrý ráno" Povie a usmeje sa na mňa.
"Dobré ráno" Poviem rozospato.
"Jak ti je?" Povie medzi tým ako si sadnem za stôl.
"Ale dobre" Odpoviem mu.
"Volala jsi Dominikovi?" Spýta sa ma.
"Nie, ani nemám v pláne" Odpoviem mu a začnem sa venovať miske s jedlom.
"Ja vím, že jsi nasraná na neho ale je to tvůj táta, měli by jste si promluvit" Povie a ja sa na neho zamračím.
"Ja sa mu za nič ospravedlňovať nebudem" Poviem mu.
"Neříkám, že máš" Odpovie mi.
Ahojte toto je trocha mimo ale bude další pribeh "Tati? 2" pod šesťdesiate kapitole. Nezabudnite si ho pridať do knižnice.<3
Tak a pokračujeme.
Po chvíli ako sa rozprávame o nejakých veciach počujeme ako niekto klope na dvere. Jakub sa zdvihne a ide tam.
"Čau Jakube, je tady moje dcera" Spýta sa chladne.
"Jo je" Odpovie Jakub. Nemal si to vravieť ach.
"Zeberu jí domů" Povie otec.
"Nechce tě vidět" Odpovie mu Jakub.
"Je to moje dcera musí mě poslouchat" Odpovie a počujem, že vkročil do bytu.
"Amélie jdeme" Povedal smerom ku mne.
"Nejdem" Poviem mu a do oci da mi ženú slzy.
"Ale jo, jdeš" Povie a zoberie ma na ruky a smeruje von z bytu a mne tečú slzy.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
☆tati?//M+ ☆
ФэнтезиČo stane, keď 11-ročná Amélia zistí, že jej otec existuje a je slávny rapper? Dozvedieš sa v príbehu.
