☆tati?//M+ ☆

Dark Times

Ráno sa sama od seba budím s opuchnutými očami od plaču a so silnou bolesťou v dolnej časti brucha. Chvílu ležím a pokúšam sa zaspať s nadejou, že sa už nezobudím. Po chvíli mi dojde, že už asi nezaspím a tak beriem mobil do ruky s uvidím správy od Samka, že kde som a prečo som sa tak vyparila. Odpísala som, že už som musela ísť domov a nevedela ho nájsť. Je 4:30. Vstanem a nadopujem sa nejakými tabletkami na bolesť a rozhodnem sa pre rannú sprchu. Po sprche výdem a chvíľu na seba iba hľadím do zrkadla. Jeho dotyky mám hlboko vryté do koži. Pamätám si to čo sa stalo úplne do poslednej bodky a veľmi rada by som zabudla. Všetko sa to stalo tak rýchlo ale tak bolestne a ubližujúco. Pamätám si to akoby sa to stalo pred piatími minútami. Oblečiem si voľné čierné cargá veľké čierné tričko a mikinu čo mám od otca. Beriem cigy a vyfajčím dve. Potom si púšťam pesničky a čakám kým bude čas ísť do školy.

Sedím v škole vedľa kamarátky Lindy, ktorá zalomila a ja nervózne klepkám nohou. Učiteľka vysvetľuje učivo no ja som mysľou úplne inde. V hlave sa mi to furt ohráva dookola.

Čakám na čierny mercedes a rozmýšľam nad svojou zbytočnou existenciou. Uvidím čierny benz a nastupujem.
"Čau, jak bylo?" Opýtal sa otec.
"V pohode" odpoviem bez nálady.
"Stalo se něco?" Opýtal sa. Vždy ma vie rýchlo prekuknúť keď mám napíč náladu.
"Nie, všetko v pohode" odpoviem mu s ľahkým nútením úsmevom.
Keby si len vedel tati....
"chceš se dneska zastavit za tvojí mámou?" Opýtal sa so súcitom v očiach a nadalej sa venoval šoférovaniu.
"Ano" odpoviem mu.
"zastavíme se v obchodě pro kytky jo?" Opýtal sa.
"Dobre" odpoviem a hlavu si opieram o okno.

Práve prichádzame ku cintorínu, kde je moja matka pochovaná a vo mne sa chveje nepríjemné napätie. Prikráčame k jej hrobu a do vázi dám krásne červené ruže. Vždy ich ľúbila. Otec na mňa iba smutne hladí. Ja si sadám na hrob čelom ku kusu mramoru, kde je jej menovka a dátumy.
"Strašne mi chýbaš" poviem smerom ku mramoru, oprem sa oň čelom a začínam cítiť tekutinu na mojich lícach.
"To je môj otec asi ho poznáš nie?" Poviem a uchechtnem sa.
"Už som ti o ňom pár razí vravela ale ako o Nik Tendovi. Zojka mi furt o ňom mlela" poviem, usmejem sa a zároveň počujem otcové uchechtnutie. Postavím sa z hrobu a smerujem k otcovi, ktorý ma obímne.
"Určite je na tebe pyšná, jak jsi silná" povie a usmeje sa.
Teraz som mala chuť kričať o pomoc. Povedať otcovi čo sa stalo. No niečo v hlave mi vravelo, že nemám. Bol by zo mňa určite sklamaný.......

"Jdu do studia, jdeš se mnou?" Pýta sa ma otec.
"Hej idem" možno mi to pomôže prestať na to myslieť.
Prichystáme sa a vyrážame smer štúdio. V štúdiu sedím ako mŕtvola a snažím sa neplakať. Nervózne klepkám nohov čoho si Martina, ktorá robí všetkým z milionu make-up a vlasy, všimne a položí mi ruku na moje stehno na ukľudnenie. No ja si spomeniem na jeho dotyky, jeho tiché vzdychy na tú bolesť....
Vyletí mi z oka jedna slza, ktorú rýchlo zostriem.
" jseš v pohodě?" Zašepká mi Martina do ucha.
"Hej, pohoda" poviem a nútene sa jemne usmejem.
"Ale, kdyby cokoliv a kdykoliv se stalo něco, tak jsem tu při tobě" povie a mňa to zahreje u srdiečka.
" Dobre, ďakujem" odpoviem a ona sa na mňa usmeje.

Ahojtee, není to moc hrrr? Keby hej tak kľudne píšte čo pozmeniť, nechám si určite poradiť. Dúfam, že sa Vám to páči.<33