o 6 rokov neskôr...

202 9 0
                                    

O 6 rokov neskôr......

"To je poslední" povie otec pri čom dáva poslednú krabicu do kufru. Práve sa sťahujem so Samkom do bytu v Prahe. Otec nás tam vezie a v nás panuje šťastná no zároveň smutná energia.
Usmejem sa na neho a jedna slza mi sťečie po líci.
"Ďakujem" poviem a obímnem ho.

Nasadneme do auta smer štúdio, kde sa idem dočastne rozlúčiť s chlapcami z labelu. Bude mi to tu chýbať, veľmi. Dorazíme a lúčim sa s chalanmi. Mali sme emotívne ale zároveň povzbudzujúce chvilky.

"Tak jsme tady" povie otec a povzdychne si. Pozriem sa na neho a usmejem sa. Vystúpime a povykladáme do bytu krabice s vecami. Stojíme pred vchodom do bytu a lúčime sa.

"Budeš mi tam doma chybět" povie a usmeje sa.
"Budem za vami jazdiť" poviem mu.
"To doufám" odpovie a zaškerí sa.
Následne sa lúčime a otec odchádza a mne už nezostáva nič iné než vybalovanie krabíc a čakanie na Samka, ktorý je na ceste.

Moje detsvo nebolo obyčajné. Od 11som vlastne bola iba s otcom. Stalo sa strašne veľa zlých no aj dobrých vecí. Boli časy, keď mi bolo najhoršie, no moji blízky boli vždy pri mne. Zvládli sme to všetko spolu a nakoniec sme všetci šťastný. Zažila som mnoho výletov, koncertov či stretnutí, ktoré mi vytvorili veľa krásnych zážitkov. Za všetko som vďačná otcovi a labelu, ktorý už považujem ako "rodinu".




Aaaa je tu koniec, prepáčte, že je to tak narýchlo. Možno sa k tomuto príbehu niekedy ešte vrátim. Pevne dúfam, že sa Vám páčil. ♡♡♡♡♡♡♡♡

☆tati?//M+ ☆Where stories live. Discover now