☆tati?//M+ ☆

Mrakodrap

Práve sme na spomínanej túre. Kráčame po lesnej ceste hore do kopca. Nevládzem, ale je to tu krásne to hej. Som úplne posledná a rozmýšľam nad rôznými vecami. Strašne by som chcela ísť domov ma Slovesko. Chýba mi mama, ktorej som sa pokúšala dovolať najmenej tisíc krát. Moja izba na Slovensku, ktorá má pograffitované steny, vyvesené plagáty... Som tu a dostávam všetko čo potrebujem, otec a ostatný sa snažia no vypadá to, že si to nevážim. Podľa mňa im dávam takú odozvu. Som zbytočná, čo keby sme sa s mamou nesťahovali na Slovensko?
Čo keby pred pár rokmi moja mama namala sex s "Nik Tendom"? Čo keby ma otec nechcel? Čo keby moja mama neni moja mama? Čo keby môj otec neni môj otec? Čo keby sa ku mne správali inak? Čo keby sa zajebem? Čo keby som bola milšia? ČO KEBY SOM SA KURVA NENARODILA?!
pýtala som sa samej seba v hlave no od "stresu" som zastavila a začala kričať z plných pľúc. Po pár sekundovom kričaní som začala z hlboka dýchať a všímať si, jak na mňa všetci pozerajú. Emočne to nezvládnem a po tvári začnem cítiť stekať kvapky slanej tekutiny. Poobzerám sa pookolo a vidím Sofiu, ktorá za mnou priam šprintuje. Príde ku mne a silno ma obímne. Hlavu mám položenú na jej ramene a potichu plačem. Všetci musia na mňa pozerať jak na dementa, ktorý sa emočne zrútil. Cítim tretiu ruku na mojom chrbte, otočím sa a vidím svojho otca. Pozrie sa na mňa povzbudivím pohľadom. Obzriem sa okolo seba a skoro všetci sú pri mne. Začínajú sa mi klepať nohy a potiť dlane.
"Jdete na před, doženem vás" povie otec a myslím si, že to je fakt môj zachránca. Všetci sa pozriu chápavo a idú smerom hore. Chvíľu len tak stojíme a čakáme kým, všetci naberú náskok. Už sa slaná tekutina na mojej tváry ako-tak zastavila.
"Co se stalo?" Opýtal sa ma mrakodrap.
"Len s-som moc rozmýšľala, to je v pohode" odpovedala som mu a uplakanými očami som sa mu pozrela do tváre.
"Dobře, když tě cokoliv bude trápit, jsem tady" povedal a stiahol ma do objatia.
"Ďakujem" pošepkala som mu do hrude.
"Um požičal by si mi na sekúndu prosím svoj mobil? Svoj som si nechala na chate" opýtala som sa ho a zdvihla pohľad na neho.
"Jo" povedal a začal vyberať svoj mobil z kapsy a odomkol ho. Wow asi mi fakt verí. Podáva mi ho do ruky a som ohromená aký je jeho mobil velký. Je to nejaký najnovší iphone. Asi. Oproti mojmu je to rozdiel. Na nič nečakám a otváram foťák aby som sa pozrela na to jak moc vyzerám demente. Urevané červené oči a mierne rozbabraná špirála. Utriem si rukov pobabranú špirálu a mobil podávam otcovi späť.
"Ďakujem" povedala som.
"Není zaco prcku" odpovedal mi a usmial sa na mňa.

Práve sedíme v nejakej reštaurácii a sme porozdelovaní v dvojiciach. Ja sedím s Jakubom malým.
"Jo, jinak co se stalo?" Opýtal sa.
"No, iba som premýšľala a proste som zakričala. To je všetko."
Povedala som mu popravde.
"Jo a už v pohode?" Opýtal sa ustarane.
"Jop, pohoda" odpovedala som mu.
"Dobrý, co si dáš?" Opýtal sa ma a pohľadom ukázal na menu. Nemám na nič chuť, že vôbec.
"Niesom hladná, dám si iba niečo na pitie." odpovedala som mu.
"Vždyť si ani nesnídala, musíš něco jíst" povedal a uprel svoj pohľad na mňa.
"Neprosím si fakt" povedala som.
"Dobře jak myslíš ale pak něco sníš jo?"
"Mhm"
Potom prišla čašníčka a Jakub si objednal nejaké mäso s pivom a ja perlivú vodu. Medzi tým ako sme čakali sme sa rozprávali. Keď doniesli jedlo sa do toho Jakub pustil a ja som zbehla na záchod. Otvorila som dvere od ženských záchodov a vidím ako si Sofia upravuje špirálu. Hneď ako si ma všimne sa na mňa usmeje.
"Inak ďakujem, že si mi pomohla. Proste iba mi nebolo moc dobre."
Poďakovala som jej a sadla si vedľa umývadla na múr. (Snáď chápete)
"Není zaco fakt. Je to samozřejmost" povedala mi a usmiala sa na mňa.

Ahojj, po dlhšej dobe dalšia kapitola. Dúfam, že sa Vám páči.  Bola by som rada keby sa vyjadríte v komentároch. :3