Správkyňa portálov

8.

,,Tadiaľto," povie mi Filip, keď sa chystám odísť z domu zlým smerom, iným, než som sem prišla. Nervózne a v rozpakoch zmením smer svojej chôdze a nechám sa ním viesť smerom do garáže, kde mal odparkované auto. Nebolo tam ale len jedno - jeho auto, tých áut tam bolo viacero. Zvedavosť vo mne narastala. Kto každý v tomto dome ešte býval? Čie boli všetky tie autá?

,,Čie sú všetky tie autá?" rozhodnem sa prerušiť napínavé ticho medzi mnou a Filipom a získať tak odpoveď na otázku v mojej myslí.

,,Hádam si si nemyslela, že tu žijeme sami. To by bolo na vraždu, ak by som tu bol len s Elenou."

,,Kto každý tu býva?" vypytujem sa.

,,Raz za čas zastaví naša.. eh.. pani matka. Oficiálne tu býva, neoficiálne je však rozlietaná kade-tade a svoje frustrácie z práce a nevydarených mileneckých vzťahov si na každom z nás vybíja. Občas sem príde aj s nejakým novým úlovkom, ktorý je najčastejšie nejaký submisívny jedinec, ktorého môže buzerovať. Potom náš strýko. Je to čarodej, pomerne utiahnutý. Tichý, ale veľmi užitočný. Má rád svoj pokoj. Matka sa spolieha na to, že v čase, keď tu nie je, na nás bude dávať pozor. Je to ale dosť flegmoš. Kým sa nedeje niečo vážne alebo ho nepotrebujeme na nejakej akcii, sotva ho vídavame mimo kuchyne a sem-tam obývačky. Potom záhradník. Kuchárka. Dve upratovačky. Pár strážcov podzemia. Rozumej šiestich, striedajú sa. Dvaja ráno, dvaja poobede, dvaja večer. Plus správcovia. Okrem mňa a Eleny sú tu piati správcovia. Dvaja z nich sú náš bratranec a sesternica. A to je asi tak všetko," zamýšľa sa.

,,Celkom dosť chalanov na to, aby bol potrebný záhradník. Miesto neho by som skôr premýšľala o najatí ďalšej kuchárky," zamýšľam sa a podpichnem ho. Vedela som si Filipa predstaviť zahradničit? Možno. V takých montérkach v lete.. mňam.

,,Nebol by som proti, ak by si sa podujala. Jedlo mám rád," odpovie mi povýšenecky. Opäť raz.

,,Naozaj? Nevyzeráš," rozhodnem sa mu trochu pohladkať beztak vysoké ego. ,,Máš dobrú postavu. Ale sklamem ťa. Rozhodli ste sa ma najať ako správkyňu. Nie ako kuchárku."

,,Možno by som o tom mohol prehodiť slovo so sestrou. Mohla by to veľmi rýchlo prehodnotiť. Ale som rád, že sa ti moja postava páči," trhne mu kútikmi úst a zvedavo, s neskrývaným záujmom si ma premeriava. Myslím, že som sa mu i celkom začala pozdávať. Teda, minimálne pôsobil dojmom, že sa mu aspoň páči ako vyzerám, že ho môj vzhľad napriek provokáciám istým spôsobom priťahuje.

,,Ak chceš skončiť s preháňadlom v potrave, tak nedbám."

,,Ja mám rád plné brucho a prázdne vajcia. A vieš, mohol by som ťa pokojne nechať tu. Si zlá a drzá. Veľa si dovoľuješ na to, že si tu nová."

Mám chuť sa zasmiať. Prišlo mi to vtipné. ,,Povedal chalan, čo ma ešte pred chvíľou nazýval cigoškou a obviňoval ma z toho, že by sa nebránila vám niečo aj ukradnúť. A potom z nejakého prapodivného dôvodu uvažoval o tom, že mi ponúkne prácu kuchárky v dome, akoby kuchárky nemali dostatok možností niečo ukradnúť, čo je to, čomu si sa prioritne nezamestnaním ma snažil vyhnúť. Nie je tak?"

,,Má to svoj dôvod. Je celkom jednoduchý. Mám rád jedlo. A mám hlad. Nejedol som celé dopoludnie."

,,Chudáčik," poľutujem ho a on sa iba zasmeje a pokrúti hlavou.

,,No áno. Presne preto sa po ceste zastavím na kebab," uvažuje nahlas.

,,Ale.. povedal si, že ma odnesieš domov," namietnem. Naozaj mi prišlo, že je už pomerne neskoro a že potrebujem svoj spánok pre krásu.

,,To áno. Nikto mi ale nepovedal, že sa po ceste nemôžem zastaviť na kebab, keď mám hlad."

,,Tak ja idem domov radšej pešo. Zrejme tam tak dôjdem oveľa skôr."