Správkyňa portálov

27.

Napravujem si oblečenie. Uvažovala som, ako ďaleko by bol Filip schopný v podzemnej chodbičke zájsť, ak by ho nebola hľadala jeho "úžasná" mater a neupozornil ho na jej prítomnosť jeho taktiež "úžasný" kocúr Murin. Tuším by som mu ale oveľa ďalej sama nebola schopná dovoliť zájsť.
Sex v podzemí?
Ďakujem, neprosím si.
Filip mal síce svoje zvrátené predstavy a fantázie, no toto do tých mojich zrovna nepatrilo, akokoľvek sa mi jeho bozky páčili a vzrušovali ma.

,,Nevedela som, že máte kocúra," rozhodnem sa zmeniť tému.

,,Naozaj, Andy? Po tom všetkom, čo si zrovna dnes videla v podzemí, po našom dráčikovi, ťa skutočne zaujíma práve môj kocúr?" spýta sa ma Filip zvedavo. ,,Zo všetkého najviac?"

Sama som musela uznať, že dávalo zmysel to, na čo sa Filip pýtal, hoci to stále bolo pre mňa ponižujúce si to priznávať. Zaoberala som sa práve kocúrom, keď tu boli ďaleko nebezpečnejšie tvory. Drak!

,,Ako vieš, že som videla toho draka?" zaujímam sa. Nepamätala som si, že by ma niekto sledoval. Aspoň som nikoho iného vtedy nevidela. A už určite nie Filipa. Ak tam aj bol, musela v tom byť ukrytá mágia. Čoho všetkého bol schopný? Aké esá mal ukryté v rukáve? Nemohla som očakávať, že sa ihneď dozviem o všetkých kúzlach a trikoch, ktoré bežne ovládal a používal.

,,Murin mi to povedal."

Hodím vražedný pohľad smerom na toho tvora, ktorý sa ošuchoval o Filipove nohy. Keď Filip zastane v chôdzi, tak sa Murin natiahne na zemi a následne sa pri nich zvalí. Filip sa iba pousmeje, čupne si a pohladí ho, k spokojnosti svojho domáceho maznáčika, ktorý sa tváril úplne nevinne a zlatučko ako to len jedno nemé - vraj nemé - stvorenie len dokáže. Vedela som, že ten kocúr pre mňa predstavoval novú hrozbu. Ak bude každému a obzvlášť Filipovi bonzovať všetko, čo sa stane v podzemí, tak mám vážny problém.

,,Poslal si ho špehovať ma?"

,,Nie tak úplne. Murin je zvedavé stvorenie. Rád vie o každom páre nôh, ktoré sa v dome a v jeho okolí nachádzajú. Okrem iného.. mám už len jedno zdravé oko. Je fajn mať v dome o dve oči navyše," povie a venuje kocúrovi pohľad plný lásky. ,,I tam, kde práve nie som." Filip toho kocúra zbožňoval. Nemohla som naňho snáď ani len poriadne nakydať. Musela som si kocúra získať na svoju stranu. Lenže ako?

Chápavo pokývnem hlavou, kým kocúr voči mne prejavuje asi zhruba rovnaké sympatie, ako ja k nemu. Nedôveru. Akoby mi bol hovoril: "Daj ruky preč od Filipa, on je len môj. Môj sluha, Filip, oh, áno, hladkaj ma. To je ono, presne tam, na brušku. Škrabkaj, hladkaj! A máš aj nejaké maškrty?"

,,Ako je možné, že mu rozumieš? Že rozumieš tomu, čo ti vraví? A ako to, že dokáže prechádzať cez steny?" Chcela by som vedieť čosi viac o tom kocúrovi. Nebolo to obyčajné zviera. Nemohlo byť, nie úplne. A Filip mi tú myšlienku nevyvrátil, ba práve naopak. Iba mi ju potvrdí.

,,Murin nie je len také obyčajné stvorenie. Nepochádza z tohoto sveta. Je z ríše čarodejov. Dostal som ho od svojho strýka k osemnástke, pretože mám rád mačky. Mnohí čarodejníci majú podobných domácich miláčikov. Ochraňujú ich, upozorňujú na blížiace sa nebezpečenstvo a robia im v mnohých prípadoch verných spoločníkov. Samozrejme, dosť to závisí od povahy tých zvierat. V prípade mačiek a kocúrov je to trošku odlišné. Nie vždy tak úplne poslúchajú a často si robia čo chcú," zasmeje sa, keď sa Murin rozbehne kamsi preč. ,,Uvidel myš," oznámi mi Filip.

,,Myš???" pípnem zhrozene. Predstava, že by mi tu pod nohami nejaká myš behala, sa mi nie veľmi páčila. Komu by aj áno?

,,Čo? Hádam si si nemyslela, že tu v celom podzemí nemáme myši či pavúkov. Alebo potkanov. Je to podzemie, Andrea. Poriadne staré."