Správkyňa portálov

14.

Pokývnem hlavou, pretože som veľmi dobre rozumela Filipovým radám, hoci som jeho matku ešte nepoznala. Možno som naozaj mala odísť - a keď zdiaľky uvidím ženu, ktorá vystupuje ako pravá dáma z veľkého, čierneho auta spolu s akýmsi bielovlasým pánom, pôsobiacim dojmom zachovalého štyridsiatnika (len s bielymi vlasmi), možno politika žijúceho luxusným životom, tak nemám z toho najlepší pocit. Obzvlášť nie, keď sotva, čo vystúpia, už počujem ostrý až štekavý hlas prichádzajúci smerom od bazéna, ktorým po tom chlapovi začne Filipova mama kričať. Týkalo sa to ako inak, toho, že zaparkoval ako idiot, a že má auto ihneď preparkovať do garáže.

Muž napokon nie práve nadšene niečo odvrkne a znovu nasadne do auta a spôsobom, pri ktorom som si myslela, že by bol schopný i nabúrať do garážových dverí, ide preparkovať. Tá stará a nesympatická ženská sa pri tom len chytá za hlavu. Potom si všimne nás a vyberie sa našim smerom. Už nebolo cesty späť. Vedela som to, keď na mňa zaostrila pohľadom takým, že som sa cítila ako lovená korisť pre orla. Filip to možno vycítil, venuje mi skúmavý pohľad a ja sa k nemu z nejakého dôvodu cítim byť bližšie. Viac som chápala, že toto nebude príjemné rodinné stretnutie. Navyše, ani som nepatrila do ich rodiny. Nepatrila som sem.

Dívam sa na ženu, ktorá bola chudá, stredne vysoká, a mala už svoj vek, ktorý mohol byť tak maximálne do päťdesiat rokov. Jej vzhľad bol rozhodne oveľa zachovalejší, než vzhľad mojej mamy napriek tomu, že mohli byť zhruba v podobnom veku. Vlasy mala krátke, natupírované, akoby farbené, snažiace sa zakryť tie šedivé. Trochu som sa pristihla, ako uvažujem nad tým, či sú viac blond, medené alebo svetlohnedé. Prišlo mi to akoby mix toho všetkého. Snažím sa nájsť podobu medzi ňou a jej deťmi, a skutočne tam pár podobných čŕt v tvári aj nájdem, i keď ich je oveľa viac s Elenou, než s Filipom. Myslím, že z jej vzhľadu mal Filip len minimum.

,,No videl si to, Filip? Ešte aj krtko by lepšie zaparkoval, než on," sťažuje sa jeho mama. ,,A kto je toto?" konečne si všimne, že tu nie je len Filip sám.

,,Toto je Andrea, mama," predstaví nás Filip. ,,Dovoľ mi, aby som ti ju predstavil."

Milo sa usmejem a chcem si s ňou potriasť rukou, no ona sa zdráha mi tú svoju podať a aspoň sa dôstojnejšie zoznámiť. Jeho mama si ma pohŕdavo prezerá. Až tak, že ma to dosť znepokojí a je mi to nepríjemné.

,,Tak Andrea, hm? Tvoja priateľka? Ktorá že to už v poradí? Koľko lacných štetiek ešte do tohto domu privedieš?" až prirýchlo si spraví vlastný názor na mňa na základe jej nepravdivých domnienok o mne.

Rozhorčene pootvorím ústa a zalapám po dychu, nakoľko som si o sebe rozhodne nemyslela, že by som vyzerala ako nejaké lacné dievčatá, ku ktorým ma prirovnávala, práve naopak. Skôr len tak tárala v hneve dve na tri a pritom nemala až tak ďaleko od toho, aby som ju ja sama mohla prirovnávať ku krtkovi. Musela byť slepá, ak ma mala za to, za čo ma mala. Navyše, s Filipom som nemala nič. Je pravda, že som ním bola obzvlášť po dnešku trochu očarená - jeho zjavom, tichou silou, zvláštnou charizmou či tajuplnosťou, neviem ani, ako to nazvať, ale.. to bolo všetko. Stále bol trochu otravný a hnevala ma jeho nepatričnosť, no dokázala som si predstaviť, že by sme časom boli dobrí kamaráti. I keď.. možno by som si dala povedať i na viac. Nie. Nie, Andrea, to by asi nebol dobrý nápad.

Rozhodnem sa brániť a nedovoliť jej , aby ma urážala. ,,No dovoľte? Vyprosujem si, aby ste ma nazývali lacnou štetkou," poviem mierne nahnevane. ,,Nemáte na to žiadne právo, ani dôvod!" poviem jej na to dotknuto.

,,A rozprávam sa s tebou? Nie. Rozprávala som sa tuto s Filipom," odvetí pri čom mi naozaj dochádzajú slová nad jej správaním. Oproti prvému stretnutiu s Filipom to, čo bolo s ním bolo len slabučkým odvarom, ba iba obyčajným doberaním si ma. Ale ona pôsobila úplne toxicky.