Správkyňa portálov

17.

,,Hm?" opýta sa ma Filip, na čo iba pokrútim hlavou.

,,Nič. Bola by som prekvapená, ak by nie - ak by si nebol vždy v strehu pred nebezpečenstvom. Veď napokon, jeden nikdy nevie, čo za bytosť môže stretnúť," zamyslím sa nad tým.

Ak by som sa zoznámila s Filipom, Elenou, či Annou niekde na ulici a nevedela by som, čo sú zač, tvrdila by som, že sú to obyčajní ľudia ako každý iný, len sú už na prvý pohľad bohatší. Nevedela by som, že ovládajú mágiu, ani že majú podzemné obludárium, a vysmiala by som kohokoľvek, kto by mi tvrdil opak.

,,To je pravda. A čo ho bude chcieť zabiť. Alebo s ním robiť niečo iné," oblíže si peru a mne príde, že sa snaží o flirt s tým jeho vyzývavým pohľadom. Alebo ma mohol tiež prekuknúť? Dúfala som, že nie. ,,Však, Andrea? To i ty chceš," povie zvodne a mne jeho tón hlasu takmer až spôsobí zimomriavky.

,,Č-čo tým iným myslíš?" trochu zahabkám.

,,Ja neviem, umučiť ma? Zmlátiť? Odtiahnuť do nejakej zašitej uličky a tam so mnou robiť ktoviečo?" začne vymenúvať svoje rôzne akčné - i niektoré vtipné predstavy.

,,Ktoviečo?" usmievam sa od ucha k uchu v miernom šoku. ,,Za čo ma máš?"

,,Za nebezpečnú ženu predsa!" prichádzame k jeho domu a uvedomím si, že cesta s ním mi vlastne prešla rýchlejšie, než som si uvedomovala. Bolo to iné, asi prvýkrát, a keď som k ním išla, som nepociťovala až taký strach, ako predtým. Iba zvláštne napätie, ale to pramenilo prevažne z jeho prítomnosti.

Popravde som tiež dúfala, že Elena a Anna tiež nebudú venovať pozornosť tomu, že som sa vrátila s Filipom späť, a že k sebe máme až príliš blízko (odrazu), či celé to napätie medzi nami. Tie však nestretneme. Filip ma berie do kuchyne, kde je pripravené jedlo. ,,Dáš si k tomu niečo na pitie? Džús? Malinovku? Kávu? Čaj? Niečo tvrdšie?"

,,Kávu, poprosím."

,,Tú si dám aj ja," povie a začne ju pripravovať. Tiež vyberá taniere na jedlo a podobné veci. Otvára skrinky a z jednej vytiahne čipsy, z ďalšej sušienky.. až mi to nedá pokoja. ,,Prečo to všetko chystáš?"

,,Ako to, že prečo?" je prekvapený mojou otázkou. ,,No veď pre nás dvoch."

,,A myslíš si, že po tých klobáskach a slaninke a tak budem schopná do seba dostať ešte niečo z tohto?" ukážem na veci, ktoré chystal.

,,Ty možno nie. Ale ja áno."

,,Bývaš často tak veľmi hladný?"

,,Mhm, často. Pokoj, veď to spálim plávaním. A behom."

,,Nebojím sa o tvoju líniu."

,,Ale o svoju. Chápem. No nemusíš sa. Toto ťa nezabije. Raz za čas," pridáva na podnos ďalšie maškrty.

,,Trochu. Mala by som možno začať tiež plávať častejšie," zamýšľam sa a pozriem sa z okna do záhrady.

,,Zatiaľ máš skvelú postavu. Ale pokojne. Aj tu u nás, hocikedy. V plavkách ťa je radosť sledovať," podíde ku mne bližšie.

,,Možno by si sa mal tiež dívať menej častejšie," podrypnem a hryznem si do pery.

,,Nemyslím si. Práve naopak. Rád doprajem svojím očiam pekné výhľady," flirtuje, až mi príde, že ma naozaj balí. Nesmelo sa od neho odvrátim a zalejem obom kávu.

Položí mi jemne ruku na rameno. ,,Nechaj to tak, ja to spravím."

,,Kávu si zvládnem pripraviť aj sama," pretočím očami.