Správkyňa portálov

36.

V mojom sne sa mi sníva o stavaní nového domu a o sťahovaní. Možno to súviselo s dneškom, teda s výnimkou toho stavania. Bola som rada, ak som dokázala postaviť domček z lega. Skutočný dom? To chcelo ďaleko viac skúseností.

Ráno sa zobúdzam pomerne neskoro. Prekvapí ma zistenie, že som spala dobrých 11 hodín, stávalo sa mi to len veľmi zriedkavo. To si ešte stále vedľa mňa Filip spokojne odfukuje. Jemu spať tak dlho ako mne neprekážalo. Teda, aspoň nie dnes a nie po dobrom milovaní.

Snažím sa ho neprebudiť svojimi pohybmi, no on na ne zareaguje takmer okamžite.

„Dobré ránko, princezná. Ešte 10 minút," povie mi z polospánku.

,,10 minút? Na čo 10 minút?" zívnem si a nechápavo, prispato zaklipkám očami.

To už ale Filip znova zaspí.

,,Filip?" oslovím ho a pomykám ním. Popostrčím jemne rukou jeho rameno v márnej snahe ho zobudiť.

„Nie! Nie, to auto nepredám pod cenu!" povie Filip a zobudí sa.

Pobavene ho sledujem a počúvam. ,,To sa ti za tých pár sekúnd stihlo aj snívať niečo kvalitné?"

„Áno, snívalo sa mi, že som predával moje auto a nechceli mi zaňho dať ani tisícku!" povie ohrozene. Niežeby si teda svoje auto nemohol dovoliť predať výrazne pod cenu alebo ho darovať, ibaže svoje auto mal Filip až príliš rád.

,,Kto to bol?" spýtam sa ho, keď vystrelí do sedu a potom preto sykne od bolesti - pretože nedával príliš pozor na svoje rameno. Ustarostene sa ho snažím upokojiť ako sestrička pacienta.

„Ja neviem, neviem," pohoršuje sa nad tým.

,,Láska, dávaj si pozor na to rameno. Hovorila som ti to už včera," poviem karhavo ako zdravotná sestra neposlušnému pacientovi.

„Ale prosím ťa, to rozchodím, zažil som už aj horšie."

,,Ale mne je jedno, že si zažil i horšie poranenia," poviem rozhodne. ,,Toto je ďalšie. A nie menej dôležité."

„Láska, pokoj. Naozaj to nestojí za reč."

Povzdychnem si a pokrútim hlavou. ,,A nedá si povedať a nedá..."

,,Chodíš s tvrdohlavým chlapom. Zvykaj si," zívne si a rukami si postrapatí vlasy, ktoré aktuálne boli rozstrapatené snáď do všetkých svetových strán. Filip po ránach vyzeral ako pravý rocker po prehýrenej noci. Alebo ani neviem, ku čomu alebo komu by som ho poriadne prirovnala, no fakt bol, že na tvári mu stále aj napriek tomu, že len teraz vstal, vyhrával taký ten živelný výraz, ktorý pôsobil pútavo až charizmaticky, no taktiež akoby sa chystal buď robiť niečo komické, alebo naopak, zlomyseľné a podlé. Po chvíli rozhodne zahlási: ,,Som hladný. Ak by tu bola stála smrtka, zjedol by som aj tú," pozrie sa na mňa. ,,Hm, ale ty vyzeráš ako lepšia smrtka," zahlási a mňa to priam urazí.

,,Lepšia smrtka???" zadívam sa naňho nechápavo a naozaj sa ma to dotkne. ,,To vyzerám tak hrozne?!?"

,,Nie, tak som to nemyslel," povie. ,,Myslel som tým, lepšia, mäsitejšia, rozhodne viac na nakúsnutie," pokrúti hlavou.

,,Aha. Tak lepšia smrtka," poviem potichu a odkašlem si. ,,Nie som k zjedeniu."

,,Si si istá? Pretože vyzeráš ako jedlo pre Boha," dojme ma svojimi slovami a ja cítim, že sa mi nadvihujú kútiky úst.

,,A ty veríš, že Boh je v každom z nás, takže si nie som úplne istá, že či je to dobrý kompliment," poznamenám aj tak mierne neisto.

,,Pardon, teda oprava. Len pre jedného Boha. Pre mňa," povie a pobozká ma.