Správkyňa portálov

18.

Pri tom bozku v prvotnom šoku stále úplne nechápem, čo sa stalo a čo sa práve deje. Vnímam jeho blízkosť a stále je to o niečo iné, než bozky, ktoré som v živote dostala, i keď je to len letmý dotyk pier. Jemne pootvorím v údive pery a Filip nezaváha bozk prehĺbiť. Keď sa trochu spamätám, začnem spolupracovať. Nechcela som, aby si myslel, že sa neviem bozkávať, pričom som musela uznať, že on sa teda rozhodne bozkávať vedel. Dokázal ma jednoducho preniesť do stavu, kedy som takmer zabudla na všetko okolo nás a na všetky okolnosti a len si vychutnávala prítomného okamihu bez ohľadu na celú našu situáciu. Myslím, že to cítil tiež - bola tam iskra. A nie zrovna maličká. Taká iskra, ktorá prenikala do môjho srdca, spaľujúca vášeň, ktorá ma privádzala do extázy.

Filip prechádza od pier k citlivým miestam na krku, ktoré mi začne obsýpať bozkami. Bolo to veľmi príjemné, elektrizujúce, chcela som, aby v tom pokračoval. Ale musela som ho zastaviť. Nemohla som ho nechať zájsť príliš ďaleko, nebolo to podľa mňa správne. Nebola som žiadna ľahká žena a za nič také som nechcela byť posudzovaná či považovaná. Nechcela som byť preňho žiadnou ľahkou korisťou, a báb v minulosti, ktoré preňho boli len krátkodobou zábavkou, mohol mať nie málo pri svojom dobrom vzhľade a majetku a pri fakte, že bol hudobník. Nechcela som ani, aby ma niekto mal za zlatokopku.

,,Filip. Ja.. prepáč, ale myslím, že to nie je vhodné," zaváham. ,,Prepáč mi to. Iba si myslím, že na takéto veci je ešte príliš skoro," červenám sa, celá v rozpakoch, hoci viem, že mám pravdu. Poznali sme sa len pár dní - pár krátkych chvíľ, ktoré sme spolu strávili. Ako som mala vedieť, že za čo ma považuje - a čo preňho znamenám?

,,Jasné. Prepáč. Trochu som sa nechal uniesť. I keď to vnímam o niečo inak. Ale rešpektujem to."

,,A ako to vnímaš?" zahabkám.

,,Pokojne sa usaď," ukáže mi na miesto na posteli a dotýka sa svojich pier, na ktoré som ho len prednedávnom bozkávala. Urobím tak. ,,Môžeme sa porozprávať," dodá a prisadne si vedľa mňa, akoby sám unesený tým, čo sa dialo.

Pokývnem hlavou. ,,Áno. Dobrý nápad."

,,Vieš, ja to vidím inak. Ľudia často riešia že kedy je vhodný čas na prvý bozk či na iné veci, ale ja to jednoducho vidím tak, že je to dosť individuálne a keď ľudia cítia, že je vhodný čas na určité veci, tak prečo nie? Proste nech si každý rieši sám seba a to, čo má on, a nerieši pri tom, kedy a po akej dobe známosti niekto povedal že je vhodný čas niečo spoločne robiť. Čas na prvý bozk a podobne. Chcel som ťa pobozkať a spravil som to. A neľutujem to, bozkávaš sa skvelo a rajcuješ ma ako žena, Andrea. Ale budem rešpektovať tvoj názor. Páčiš sa mi."

,,Nebudem ti klamať, tiež sa mi veľmi páčil ten bozk. Aj sa mi páčiš ty ako muž. Ibaže poznáme sa veľmi krátko, a navyše, tvoja rodina ma len nedávno zamestnala. Nechcem nič pokaziť. Ale nechcem ťa ani uraziť. Niečím ma veľmi priťahuješ, no zároveň ak by som s tebou chcela riešiť vzťah a niečo viac, tak ťa chcem viac spoznať. Chápeš. Myslím, že netreba veci príliš urýchľovať a robiť unáhlené kroky, a v niečom takomto sa chcem rozhodovať predovšetkým správne, lebo sa jedná o dôležitú vec. Chcem ťa viac spoznať ako človeka. A chcem, aby si i ty spoznal a zistil, čo som za človeka ja sama. A rozhodol sa na základe toho, čo chceš. Nie na základe toho, čo ťa rajcuje po pár krátkych stretnutiach so mnou."

,,Iste. To znie fér a rozumne. Myslím tým, že úplne ti rozumiem. Poďme sa teda spoznávať," pokývne hlavou a navrhne to.

,,Hneď teraz?" začudujem sa, mierne nepripravene.

,,Nevidím dôvod, prečo nie. Sme tu obaja, sami dvaja a nikto a nič nás neruší. Povedal by som, že lepších podmienok sa na to nájde málokedy."