Správkyňa portálov

23.

Znovu sa k Filipovi nakloním a venujem mu ďalší bozk v tichej výzve o pokračovanie. Filip pôsobil, že by pokračovať aj chcel, rovnako, ako aj ja. Zašiel by aj ďalej, podľa mňa nebyť toho, že sme sa práve nachádzali na verejnosti, tak podstatne. Tisne si ma k sebe, zabára si prsty do mojich vlasov, prečesáva ich nimi, a bozkáva ma tak, aby si to moje pery ešte dlho pamätali.

A tak sa bozkávame, až napokon skončíme v dlhom objatí. Takom, v ktorom som sa cítila príjemne, bezpečne, ktoré zahrievalo dušu a bolo pre ňu pohladením, ktoré potrebovala. Podarilo sa mu dotknúť sa môjho srdca.

,,Wow," povie mi očarene. Dívam sa na jeho zreničky, ktoré mi práve pripadali krásne ako azda nikdy predtým, utápala som sa v jeho pohľade a celom tom priam magickom prepojení medzi nami dvoma.

,,Hm?" spýtam sa s mierne pootvorenými perami a nežne sa hrám s prstami na jeho ruke. Boli dlhšie než tie moje, mal o dosť väčšie ruky, než ja. A tiež teplejšie dlane.

,,Ja len, že vieš o tom, že sa naozaj skvelo bozkávaš?" pochváli ma. ,,Už minule som to zistil. A teraz som sa v tom len utvrdil."

,,Páčilo sa ti to?"

,,Veľmi. Bolo to príjemné," pohladí mi druhou rukou chrbát a pýta si ďalšie bozky.

,,Tiež sa dosť dobre bozkávaš, Filip," poviem mu úprimne a v mysli si spomeniem na bozky na krk, ktoré mi dal v jeho izbe a ktoré mi pripadali byť taktiež dokonalé. Miestami som túžila, aby ich zopakoval znovu.

,,To rád počujem. Mali by sme ísť," povie mi, hoci sa mi ťažko dá odtrhnúť od jeho hrude, ktorá pre mňa aktuálne predstavovala čosi ako vankúš. Pohladí ma po tvári a vtisne mi bozk do vlasov a tá neha mi príde od neho miestami až šokujúca. Nebol to len obyčajný kretén, ale tiež i citlivý chalan. Človek, ktorého som potrebovala vo svojom živote a doteraz som ani netušila, ako. Budú chvíle, kedy pre mňa Filip Sanford bude znamenať tak veľa, že preňho budem ochotná riskovať aj svoj vlastný život. Kedy si s ním budem rozumieť aj bez slov. Budú také chvíle, no a ja som to podvedome cítila.

Nespokojne k nemu nadvihnem hlavu, ísť sa mi ešte veľmi nechcelo, no aj tak sa trošku ponadvihnem a ubezpečím sa, že mám stále so sebou všetko - kabelku, mobil, aj iné veci.

,,Tak dobre, ale najprv ešte toto," dá mi ďalší bozk a ja sa na tom zasmejem. Potom sa už skutočne odoberieme na koncert, ruka v ruke ako pár. Stále som tomu nemohla uveriť.

,,Vedel som, že toto rande dopadne úžasne," pochvaľuje si Filip, hoci sa rande ešte ani zďaleka neskončilo. Mal to byť len začiatok, možno jeho stred.

,,Ešte nie je koniec dňa. Všeličo sa môže stať," nie som zase až taká prehnaná optimistka ako on.

,,To je pravda. Ja dúfam len v to dobré. Zatiaľ som nadmieru spokojný. Mám novú frajerku!"

,,Frajerku? Takže už spolu chodíme?" bavím sa na jeho spokojnom výraze a som tým šokovaná a ohromená zároveň. Boli sme frajeri? Je to už môj frajer na základe pár bozkov a jediného rande? Asi áno. Nenamietam.

,,No áno. Alebo?" spýta sa ma. ,,Teda, ak chceš. Ja by som chcel, naozaj mám o teba záujem."

,,Tiež mám o teba záujem," poviem oveľa istejšie, než predtým. Dokonca pociťujem i prazvláštnu úľavu, že ma berie za svoju frajerku a zrejme nie len za svoj krátky úlet. Neznelo to tak a vôbec sa tak netváril.

,,Skvelé. Takže už spolu chodíme, drahá Andrea."

,,To je extrémne rýchly postup nášho vzťahu," okomentujem to zamyslene.