Správkyňa portálov

32.

,,Fajn! Už mi to je jedno, dospelí ste vraj," precedí Elena pomedzi zuby, no je mi nad slnko jasné, že jej všetko jedno nie je. Nepáči sa jej to, že si ma chce Filip nasťahovať k nim do domu. Až tak, že sa miestami obávam, že ma roztrhá v zuboch, keď sa jej na to naskytne prvá vhodná príležitosť. Dokázala som ju pochopiť, ale až príliš som sa obávala, kam bola Elena schopná zájsť - bála som sa, že si toto všetko na mne začne rýchlo vybíjať. A čo by bolo ešte horšie - nedokázať tomu nátlaku vzdorovať.

Filip ma tvrdohlavo vyprevádza na horné poschodie, do jeho izby, kde zo mňa postupne opadáva panika a nahrádza to všetko čosi iné: pocit skľúčenosti v kombinácii s veľmi zvláštnym tichom, ak nerátam rachot batožiny, keď ju služobníctvo naskladá v izbe na jednu kopu. Chvíľu sa na nich vďačne dívam, ale obaja - aj Filip a aj ja čakáme len na jedno - kedy títo ľudia spravia svoju prácu, odídu z jeho - našej izby a nechajú nás osamote pozhovárať sa. Filip za nami zavrie dvere izby a len veľmi krátko po tom, čo sa tak stane, ich zamkne.

Pocítim náhly pocit úzkosti a strachu, lebo neviem, čo mám presne od toho všetkého očakávať.
Vo vzduchu sa niesla atmosféra čohosi nového.
Svoj odchod z domu som si vždy predstavovala inak a nikdy to neobsahovalo takú hádku s našimi, aká prebehla dnes. A nikdy to v mojich predstavách neprebiehalo až tak veľmi rýchlo a dramaticky.

„Ona keď si sem vodila svojich kamošov s výhodami, všetko bolo v pohode!" začne uvažovať Filip nahlas. ,,Ale keď si sem nasťahujem ja normálnu babu, s ktorou chcem dlhodobý vzťah, tak už je oheň na streche!"

,,Vidíš. No a naozaj, Filip, ak vám to prekáža, že som tu, tak ja radšej odídem," poviem zničene.

,,Nie! Nikam nechoď! Elena sa tvári ako svätica a poviem ti pravdu, no serie ma to," prechádza sa po izbe až k svojej skrini, kde mi začne uvoľňovať miesto. Nešetril ním, prišlo mi to od neho veľkorysé, ale asi sám uznal, že ja ako žena si o niečo viac miesta na svoje oblečenie zaslúžim.

,,A bolo tých kamošov s výhodami veľa?" vyzvedám z čistej zvedavosti.

„Iste. Len za posledných rok asi piati," prehlási Filip a pokrúti hlavou. ,,Nechci sa ma ani pýtať, koľkých už mala. Správa sa ako štetka."

Prekvapene vypleštím oči a musím to celé spracovať.

„A mne vyčíta, keď si po istej dobe nezadanosti nájdem frajerku! Naozaj, nepozeraj sa tak na mňa, Andrea. To je celá ona," povie mi, keď si uvedomí, že to nechápem.

,,Divné," poviem a chystám sa ho objať. ,,Prepáč mi, že ťa takto obťažujem..."

„Láska, nemáš sa za čo ospravedlňovať. Ona sa tu chová ako kráľovná. A to naozaj nie je už naša vina. A neobťažuješ ma. Ty mňa vôbec nie."

Chápavo pokývnem hlavou a povzdychnem si.

„Už aj s mamou mali kvôli tomuto dosť nepekné hádky. Aj kvôli tomu, že jej práca posledné roky je sedieť na zadku v kanclíku alebo flákať sa niekde s kamoškami či milencami."

,,Rozumiem," poviem, otvorím kufor a vytiahnem si veci na prezlečenie. Pri tom sa celá červenám, pretože mi to je celkom až zvláštne, prezliekať sa pred ním. I keď viem, že to bolo hlúpe, keďže ma nahú videl už nie raz, a to úplne. Mal ma celú. Videl každučký kúsoček môjho tela, obsypával ho bozkami, dotýkal sa ho.. a chcela som mu to dovoliť znovu a znovu, chcela som ho cítiť. Predstavovala som si jeho telo nad tým mojim, seba chvejúcu sa od rozkoše.. sex. Sex s ním.

Filip sa ide prezliecť tiež. Pri tom ho už oblečená sledujem a stále s obdivom skúmam jeho telo. Snažím sa byť pri tom nenápadná, samozrejme, no nie veľmi úspešne. Jeho telo bolo až priveľkým lákadlom pre úlety mojej fantázie.