Správkyňa portálov

11.

Pripadalo mi, akoby som robila niečo supertajné, možno až nezákonné. Istej časti mňa to prišlo vzrušujúce, ale tej druhej dosť podozrivé a váhala som. Nedalo mi sa jej ale sarkasticky neopýtať na jednu vec, a to: ,,A čo ak by niekto na vás zavolal inšpektorát práce?"

Elena sa iba zasmeje. ,,Dievča.. neviem, čo špekuluješ, no nefungovalo by to. Sme iní, než ostatní. Máme prostriedky na podplácanie, úplatky, manipulovanie, čarovanie či vieme, ako si zachovať jasnú myseľ v kritických situáciách, kedy by nám hrozilo väzenie. Sme cvičení bojovníci, myslitelia, stratégovia. Ak by som chcela, prinútila by som ťa podpísať tú zmluvu skôr, než by si povedala slovíčko nechcem. Ale je to na tebe. Pozri, ja ťa do ničoho nenútim. Bola by som rada, ak by si ostala a pridala sa k nám, ale konečné rozhodnutie nechávam na tebe. Nie som taká. My takí jednoducho nie sme, hocijakí sme. Som poločarodejka. Ale to neznamená, že nemám isté zásady. A nepozeraj sa tak na moje oblečenie. Ak by to bolo na mne a nežila by som tu s inými ľuďmi, ktorých to obťažuje, chodievala by som po dome spokojne aj nahá. Som rada nahá. Dáva mi to pocit úplnej slobody a cítim sa tak neskutočne sexi a sama sebou," povie mi a ja iba nemo pootvorím ústa.

Trochu som sa hanbila za to, že zistila, čo si o jej obliekaní sa myslím. Nebola som puritánka, ale jednoducho mi trochu prišlo, že možno i bordelmama by si na seba dala počas bežného dňa trochu viac látky, než ona. Zasmejem sa pri predstave, ako tu Elena pobehuje nahá a vbehne tak do toho ich podzemia a ako by asi tak reagovali tie bytosti tam.

,,Koľko času mám na preštudovanie si tohoto celého?" ukážem na zmluvy.

,,Pre mňa-za mňa i celý deň. Nečakaj ale, že tu s tebou dovtedy vydržím. Mám i iné povinnosti, než sa dívať, ako si celý deň čítaš všetko to, čo je tam napísané."

,,Jasné. Nebude to celý deň, určite nie. Chcem len mať lepší prehľad a vedieť, na čom som."

,,Tak si čítaj. Ja si zatiaľ idem dať kávu. Dás si aj ty?"

,,Nie, vďaka."

Začnem najprv tlačenými papiermi. Jednalo sa o klasickú pracovnú zmluvu, teda, až na to, že platové podmienky a odmeny boli skutočne nadštandardné. Keď som si zmluvu prešla, nešlo o nič, čo by sa dalo spochybňovať, okrem toho platu a odmien, celá zmluva bola vyhotovená v súlade so zákonmi, akoby to ani nepísala Elena, ale niekto úplne iný, kto mal dôkladne preštudovaný zákonník práce a dlhoročné skúsenosti s vyhotovovaním pracovných zmlúv. Ktokoľvek, kto by to videl a čítal, by sa tak maximálne pýtal, čím som svojho budúceho zamestnávateľa zaujala alebo mu ponúkala až natoľko, že si ten plat zaslúžim za to, čo stojí v zmluve, možno by sa dokonca pýtal, či som s ním náhodou nemala sex. Zmluvu a jej kópiu ale považujem za hodnú podpísania. Zaujímala ma však viac tá reálna zmluva na zvitku. A tak si ju prisuniem k sebe a začnem čítať.

Atmosféra bez Eleny v miestnosti bola zvláštna, bola ako v starej knižnici. A ja som dychtivo prechádzala očami po riadkoch a zistila si to, čo mi už bolo povedané. Že sa jedná o prácu, v ktorej mám za úlohu zabrániť, aby sa ľudia dozvedeli o existencii iných bytostí. Ďalej mám za úlohu chrániť pred nimi ľudí a za úlohu strážiť podzemie. Ďalej to bola náprava správania sa iných bytostí, pokiaľ to situácia bude dovoľovať. V podstate som mala byť ako taký policajt. Zabásnuť zločinca, ktorým mala byť nadprirodzená bytosť, vypočuť si ju, pokúsiť sa ju nejako v tej väznici prevychovať, a plus mínus pár ďalších vecí, ale hlavne, snažiť sa zariadiť, aby mohli tie bytosti ďalej žiť buď vo svete, z ktorého reálne prišli, alebo vedeli, ako sa správať medzi ľuďmi bez toho, aby na seba príliš upozorňovali.

Nebude to také ľahké, bude to riskantné, no domnievala som sa, že naozaj som v situácii, kedy týmto môžem viac získať, než stratiť, akokoľvek náročné úlohy a výcvik predo mnou stál. Pretože prejsť si ním bolo podmienkou vykonávania tej práce dlhodobo. Rovnako tam i stálo, že sa zaväzujem udržiavať všetky tajomstvá týkajúce sa nadprirodzena pred obyčajnými ľuďmi.