Správkyňa portálov

34.

Chvíľu to vyzerá, akoby si Filipa drak ani veľmi nevšímal. Potom sa však vrhne jeho smerom a mňa to úplne vystraší. Zaútočí naňho. Filip sa rozbehne ku mne, zdrapí ma za ruku a tak obaja - vlastne všetci traja aj s Annou bežíme.

,,Ešte som nikdy nevidel babu, ktorá by bola takto nasratá za to, že som ju nazval krásavicou! Padáme!" prehlási Filip naliehavo.

Dvakrát mi to ani nemusel hovoriť. ,,Tak toto bol tvoj majsterský plán???" opýtam sa ho zmätene a naštvane v jednom, keď v jaskyni padajú kamene a drak pár z nich zamrazí svojim ľadovým dychom.

,,Kuš!" povie mi Filip a ja mu mám v tej chvíli príšernú chuť jednu streliť za ucho. ,,Potrebujeme portál. Veľký portál, musíme sa na to spojiť všetci traja," oznámi nám.

,,Fajn, tak kedy a ako to urobíme? Niečo nás tu totižto práve naháňa!" Prikrčím sa zhrozene za skalu.

,,Teraz," oznámi nám Filip a stisne si v ruke svoj správcovský kľúč. Z ničoho nič ale rykot ustane a ja nechápem, prečo. Vtedy si to všimnem. Za drakom stála akási osoba - mne neznáma osoba, mužská. Bol to vysoký, chudý chlap, ktorý čosi prikazoval drakovi. A ten ho počúval akoby bol jeho poslušný psík.

,,To som si mohol myslieť! Ale ale! Správcovia!" povie ten chlapík, kým drak očami hypnotizuje žiarivo modré iskry, ktoré chlapovi vychádzali z končekov prstov. Prišlo mi, že muž bol čarodej. Pôsobil zvláštne. Špicatý nos, na hlave nie príliš veľa vlasov, oblečený v na Alijaškú jaskyňu až v príliš nezvyčajnom oblečení - v obleku. Nezapadal sem. Určite nebol z tohoto sveta a určite som si nemyslela, že by sa chcel s nami spriateliť. A keby aj chcel, tak jeho strelený výraz ma len utvrdzoval v tom, že ja sama by som o to nestála. Bol to iný druh šialenstva, než na aký som si zvykala u Filipa. Tento bol ďaleko nebezpečnejší.

„Takáto milá, neočakávaná návšteva," poznamená čarodej úlisne. „A načo ste tu, zlatíčka moje?"

Hnusil sa mi. Bol až príšerne slizký, príšerne otravný. Pokrčím nosom. Čarodej ale príde až odporne blízko ku mne a pokúsi sa pohladiť ma po tvári. To mi spôsobí husiu kožu. Strasiem sa a cúvnem od neho.

„Ruky preč, ty hajzel!" Filip zatína ruky v päste a jeho výraz je viac, než napätý.

„Ale Filip, my sme sa dlho nevideli, koľko je to, dva roky? A stále si sa nepoučil..."

Trhnem sebou, keď sa ma muž chystá akoby pohladiť. Nenechám sa. ,,Vy dvaja sa poznáte?" spýtam sa. Ničomu už nerozumiem. Iba zmätene preskakujem pohľadom z jedného na druhého.

„Áno, tohto sme dali zavrieť a odsúdiť pred dvoma rokmi za niekoľko hrubých porušení pravidiel čarodejov. Ale ako vidím, väzenie v čarodejníkom svete má mizerný stupeň ochrany. Nepomohlo."

„Ale prosím ťa, stupeň ochrany je tam výborný. To by však musel byť z bacharov ešte niekto ešte živý."

Uznám za vhodné mlčať. Nebola oráve veľmi vhodná príležitosť tváriť sa tak nevedomo ohľadom sveta čarodejov a poukazovať na svoju značnú neskúsenosť v správcovstve a ich záležitostiach.

Na Filipovej tvári sa mihne náznak šoku s prekvapením.

,,Prečo beháte v obleku po Aljaškých jaskyniach?" vyjde zo mňa.

Filip si odkašle a trochu mu trhne kútikom úst. ,,To je dobrá otázka."

„No, menšia vzbura a povedzme, že stovka vraj najnebezpečnejších čarodejov je opäť na slobode. To ste vy správcovia portálov naozaj tak naivní, že hradný komplex Carcer bude dosť bezpečný na to, aby niečo udržal?"