Správkyňa portálov

35.

(Pozn. autorky: nasledujúca časť príbehu obsahuje opäť raz sexuálne scény - viac-menej hlavne od pasáže pod troma bodkami).
________________________________________

Filip si ma k sebe pritisne a ja ho nežne bozkávam na pery. Vychutnávam si opojnú sladkosť jeho pier, opíjam sa jeho dotykmi, boli elektrizujúce a strhujúce, bolo medzi nami neopísateľne krásne spojenie, ktoré som nechcela prerušiť. Opätuje mi každý jeden bozk, a ja zvýšim ich intenzitu, chcem ho cítiť celého pri sebe.

,,Naša prvá spoločná noc v tvojej izbe," pošepnem mu do pier.

„To teda. Bude krásna," povie mi Filip uisťujúco. Pri tom si zabára ruky do prameňov mojich vlasov.

,,Ako si si tým taký istý?"
Ja som si nebola. Po tak krátkom čase so správcami a Filipom obzvlášť som pochybovala o kráse akejkoľvek noci. Čo ak ma tu opäť nechá a on niekam odíde do boja? Čo ak bol Havaj len slabou predprípravou na to, čo ma pri ňom čaká? To som nemohla vedieť. Nechcela som, aby ma tu nechával, no vedela som, že je to odo mňa veľmi sebecké, chcieť ho mať ho len čo najviac pre seba. Nebolo to možné, mal iné povinnosti, iných kamarátov, záľuby, prácu.

„Už len to, že som s tebou, ju robí krásnou," prehlási spokojne a vtisne mi pusu na čelo. Bol to krásny pocit, cítila som sa šťastne a bezpečne, akoby sa v tejto chvíli zastavil čas a existovala som preňho v celučkom vesmíre iba ja.

Polichotene sa naňho usmejem. Tuším to bolo jednou z najkrajších vecí, ktoré mi kedy niekto povedal.

,,A vieš čo ju ešte robí krásnou?" uškrnie sa.

,,Netuším, povedz mi," zvedavo sa k nemu túlim, trochu možno až vyzývavo či provokatívne.

,,Ňom, predtým, než sme išli na Aljašku, sme mali niečo naplánované," v očiach mu šibalsky zaiskrí. ,,Máme na to čas.. priestor.. tu a teraz, drahá Andrea."

,,Máš zranené rameno," poviem stále ustarostene, no zato tiež trochu pobavene. ,,Mal by si sa šetriť," začervenám sa. Predstava, že by sme sa opäť pomilovali, bola skvelá, ale nechcela som, aby si ublížil.

,,Šetriť sa? Prosím ťa. Je to len rameno. Vtáka zraneného nemám."

Začnem sa smiať, v jeho podaní to celé znelo nesmierne komicky.

,,Čo? Som chlap. Niečo znesiem," stále sa tvári nevinne, miestami až hrdinsky.

,,O tom nepochybujem," hryznem si do pery a stále sa smejem, až mi miestami tečú pobavené slzičky z očí. A on sa baví na tom, že sa smejem, a to je druh spojenia, ktorý robil túto chvíľu ešte čarovnejšou.

,,To je od teba pekné. Si úžasná, Andrea. Len.. nepochybuj toľko - o ničom. Veci sa vždy nejak vyvinú. Možno nie tak, ako to vždy chceš, ale zato tak, ako to má byť."

,,Takže keď ti ublížim pri sexe a bude ťa to rameno neskutočne bolieť, bude to nie tak, ako to chcem, ale tak, ako to má byť, hej?" spýtam sa ho narovinu a použijem jeho vlastné slová proti nemu samému.

Filip si povzdychne. ,,Áno. Áno, drahá. Presne tak. Bude to presne tak, ako to má byť, lebo som si o to koledoval svojou nerozvážnosťou. A tiež tým, ako veľmi ma priťahuješ."

,,Takže za to budem môcť teraz, alebo nie?" nedá mi nad tým neuvažovať.

,,Áno.. nie.. vlastne nie. Bože. Prečo musíš o všetkom tak veľmi premýšľať?"

,,Ja nevieeem!" poviem nevinne.

,,Joj, poď sem ty trdlo," pritúli si ma k sebe a začne ma bozkávať.