Správkyňa portálov

31.

„Prosím?" spýta sa Filip s ľadovým pokojom v hlase, ktorý by som mu bola mlčky závidela, ak by som nebola napätá ako struna, na ktorú si práve nervózne brnkala moja matka akoby ju chcela vari pretrhnúť.

„Ty! To ty môžeš za to! Práve ma jej otec chce vyhodiť z domu! Ja keď vás dvoch stretnem, tak máte po chlebe!" kričí po nás oboch.
Filip iba nadvihne obočie a je mi jasné, že takéto vyhrážky naozaj nedokázal brať vážne. Akoby sa sám seba pýtal: "Máme po chlebe? To je ako vyhrážka? Dokážem nám zabezpečiť toľko chleba, že by ste závisťou praskli." Jeho výraz práve pôsobil akoby sa jej chcel vysmiať do tváre, ibaže sa držal na uzde a toto všetko bral vcelku športovo.

,,Tak to mi je ľúto," povie mi, no nepríde mi, že po tom všetkom, čo dnes počul, že by to myslel vážne. A zaráža ma to - zaráža ma, že je mu ukradnuté, čo bude s mojou matkou, ak by ju môj otec vyhodil z bytu - nech je, aká je.

„Tak tebe to je ľúto? Ah, tak ľúto? Keď ťa stretnem, zle bude!" matka pokračuje s vyhrážkami nevediac, že Filip nie je správna osoba, ktorej by sa vyhrážať mala. Nevedela, proti komu stojí. Čo bola moja matka oproti reálnym čarodejom? Možno tak halloweenskou paródiou na strigu.

,,Kde je tá láska k blížnemu svojmu, hm?" povie jej Filip sarkasticky, až výsmešne.

„So mnou sa takto baviť nebudeš, mladý, rozumieš??"

,,Tak dobre, ako myslíte. Nemusím sa s vami baviť vôbec," konečne jej to zloží. ,,Hotovo," povie a otočí sa na mňa aby mi mohol venovať bozk. „Tvoj otec by chcel vyhodiť matku z bytu, ak som dobre pochopil."

Odtrhnem sa od neho. ,,Počula som. A.. musím tomu zabrániť, Filip! Môžem za to ja..." plačem frustrovane. ,,To ja za všetko môžem, musím tam ísť a to zastaviť!"

„Nemôžeš, pokoj."

,,Ale môžem! Musím ísť domov!" zbieram si v zhone veci. Moja rodina mi práve bola prednejšia, než lekcia v lese od Filipa, ktorá mohla počkať.

„Ale počkaj, takto tam ísť nemôžeš!"

,,Ako takto?" zaklipkám očami a nechápem, čo tým myslí.

„Uplakaná a tak, chápeš. Zveziem ťa. Ešte sa ti niečo stane a budem si to vyčítať. Neplač. Nemôžeš tam ísť celá uplakaná."

,,To je realita, Filip! Veď nech mama vidí, čo spôsobila! Veď mi povedala, že bojujem o príplatky cez posteľ!" rozhorčujem sa. ,,Môj úmysel bol nájsť si prácu. Čosi ako vzťah vôbec nebol v mojom úmysle. Ale stalo sa. Ono sa to proste stalo a dostalo sa mi viac, než som chcela či očakávala," poviem mu úprimne. ,,Nie som žiadna zlatokopka. Som iba človek, ktorý sa zamiloval, spoznal muža, ktorý sa mi veľmi páči, a ma neskutočne priťahuje. A to je proste všetko. Chápeš? A.. popravde, ani si nemyslím, že sex by som mala mať len a niekým, za koho som už vydatá. Pre mňa je to zastaralý názor, ktorý vedie po tej svadbe nie raz ku sklamaniu v intímnom živote."

,,To súhlasím. Poviem ti narovinu, ale pri tak krásnej žene ako si ty by moje sebaovládanie malo čo robiť. Už teraz má," pozrie sa na moje pery. Venujem mu bozk a pritúlim sa. On si ma k sebe pokojne tisne a pohládza ma po vlasoch.

,,Ako môžeš byť taký pokojný?" nedá mi neopýtať sa ho, kým si zabáram ruky do jeho hnedých vlasov.

,,Veľmi jednoducho, drahá. Nie je to nič zložité, ak si mnou. Postupne sa naučíš byť pokojná aj v niektorých prípadoch, kedy čelíš smrti."

,,A ako môžeš byť taký pokojný, keď stojíš tvárou v tvár smrti?"

,,Ešte jednoduchšie. Jednoducho odmietam umrieť, Andy," vtisne mi bozk na čelo a ja mám možnosť cítiť tú jeho vnútornú silu a stabilitu, ktorou ma robil silnejšou tiež.